a nedeľu sa mu z jeho pohodlnej polohy pred telkou nechce ani len hnúť. Samozrejme, nechce sa mu ani variť. Ale čo potom je? Využíva donáškovú službu, v Japonsku tomu hovoríme demae. Je to, ako keď si telefonicky objednáte pizzu, ale tam si môžete vybrať z mnohých rozličných druhov jedál. V Japonsku sa takto ľudia stravujú už niekoľko desaťročí. Keď niekde v okolí otvoria novú reštauráciu, obyčajne si nájdu v poštovej schránke jej jedálny lístok, aby vedeli, čo si môžu telefonicky objednať. Ceny sú väčšinou rovnaké, ako keby jedli v reštaurácii. Kamarát Suzuki má takýchto jedálnych lístkov plno - suši, japonské jedlá, čínske, hamburgery, pizza. Môže si dať priviezť aj francúzske jedlá. Hľadiac na jeho konferenčný stolík plný svetovej kuchyne, človek by mu mohol pestrý jedálniček naozaj závidieť.
Dnes už mnohé donáškové služby servírujú jedlo v obaloch z papiera a plastu, ale tradičná demae používa stále klasické riady. Keď zákazník doje, všetko po sebe poumýva a riady položí pred vchodové dvere, odkiaľ si ich donášková služba neskôr vezme. Taká je etiketa. Suzuki je síce lenivý, ale túto etiketu dodržiava.
Keď niečo potrebujete, musíte si to ísť kúpiť do obchodu. Ľudia v Japonsku však rátajú s tým, že obchod príde za nimi. Je úplne bežné, že si necháte doviezť tucet pív alebo desaťkilové balenie ryže. To preto, lebo vláčiť taký ťažký nákup je pre domácu paniu namáhavé. Nedávno mi jeden slovenský kamarát hovoril, že v Bratislave je v trende nová služba. Keď ste vodič, ale pili ste alkohol, nemusíte auto odstaviť. Odvezú vás domov aj s vaším autom. V Japonsku poznáme takúto službu už vyše dvadsať rokov. Myslím však, že máme aj jednu unikátnu službu. Volá sa narabiya. Niekto za vás cez noc vystojí rad na vstupenky na koncert, športové podujatie alebo napríklad na vstup na významné súdne pojednávanie, o aké mávajú záujem ľudia z médií.
Na Slovensku som zatiaľ donáškovú službu ani raz nepoužil, neviem teda posúdiť, čo môžem očakávať. Viem len povedať, že Japonci si potrpia na čas. Donášková služba demae je rýchla. Ja som si zvyčajne v Tokiu objednával pizzu a firma zaručovala, že ak jej doručenie potrvá viac ako hodinu, dostanem ju za polovičnú cenu. Keď som si pizzu telefonicky objednával, vždy si poznačili čas. Pri príchode ho skontrolovali. Jedna veľká pizza (s priemerom asi 33 cm) stojí v prepočte okolo 1000 až 1200 korún. Polovičná cena by teda celkom bodla, ale žiadna zľava sa nikdy nekonala. Oni totiž nikdy neprišli neskoro.
Autor: MASAHIKO
