Meno amerického bankára slovenského pôvodu Michaela Bosáka je už dostatočne známe nielen našim odborným kruhom, ale aj verejnosti. Napokon, Slovenský rozhlas pripravil o jeho živote aj reláciu na niekoľko pokračovaní. A tak, keď som v rodinnom archíve našiel list z 13. októbra 1927 adresovaný môjmu otcovi, povedal som si, že je dostatočne zaujímavý na to, aby sa zverejnil. O čo išlo?
Môj otec bol vtedy riaditeľom Družstevnej nákupnej ústredne (DNU) v Žiline a príbuzného mojej mamy - Michaela Bosáka - požiadal o finančný dar pre svoj podnik. Odpoveď dostal a Michael Bosák v nej okrem iného písal:
"Ja som svoje krajové investície už chvála bohu zlikvidoval a ani mi nenapadne, aby som akékoľvek ďalšie peniaze strkal do tamojších podnikov... Ty vieš asi práve tak dobre ako ja, koľko peňazí naši americkí Slováci vložili do tamojších obchodov a rôznych podnikov. Či by si mi mohol poukázať len na jediný taký podnik, že sa opravdu dobre vydaril? Koľké americké milióny vyšli tam na zmar? ...tamojší páni znamenite vedia zavoňať peniaze pre svoje šafárenie a stačili by prešafáriť nielen Bosákov majetok, ale trebárs i Rockefellerov za veľmi krátky čas. Toto ovšem nemusí sa ani najmenej vzťahovať na toto DNU, ale dosť na tom, že o nejakej mojej investícii alebo pôžičke do kraja nemôže byť reči..."
Myslím si, že tieto slová výraznej osobnosti amerického bankovníctva a amerického Slováka Michaela Bosáka hovoria svoje aj dnes.
Ing. Gustáv Laucký
Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.
Čo konkrétne máme na mysli?
Posielajte nám fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí, fotografie zo súkromného života, slávnostné i z práce. Zábery dedín, miest, dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny aj zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe.
Časové ohraničenie: dozadu, do hlbín histórie nijaké, smerom k dnešku zhruba do polovice 20. storočia.
Tu treba vysloviť dôležitú prosbu: Bez určenia KTO je na fotografii, alebo ČO fotografia zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže, prípadne bez ďalších informácií nie je fotografia či písomnosť dokumentom, nemá výpovednú hodnotu, a teda ju nemožno použiť.
Každý dokument treba očíslovať (tak, aby sa nepoškodil), a v osobitnom sprievodnom zozname uviesť k číslu popis, vysvetlivku, prípadne meno a adresu autora, ak je známy. A všetko označiť menom odosielateľa.
Ako to chceme použiť?
Najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria originálnu publikáciu.
Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu: Piesne a iné texty.
Kam posielať materiály?
Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava
