"Ak podporíme umiernených, oslabíme radikálov," tvrdí Blair. Nepovedal však, kto bude rozhodovať o tom, kto je alebo nie je umiernený moslim. Má to byť vláda? To môže moslimov ešte viac znechutiť.
O niečo podobné sa pokúšali aj vo Francúzsku. Duchovných, čo pôsobili vo vládnom výbore, aj tak nikto neakceptoval. Veriaci ich označovali za zradcov.
Kritici Blairovho prístupu sa pýtajú, či nie je príliš neskoro. Druhá generácia britských moslimov už roky načúva radikálom a nikto s tým nič nerobil: vláda, moslimská komunita ani ich rodičia. Mysleli si, že im stačí, že svoje deti privedú do blahobytu. Teraz tvrdia, že chcú vedieť, s kým sa ich deti stýkajú a čo im hovoria.
Aj teroristi z Londýna patrili k druhej generácii. Títo ľudia už neprišli z chudobných, nerozvinutých krajín. To, čo sa im otcom zdalo ako malý zázrak, im už nestačí. Chcú viac a majú pocit, že to nedostali preto, lebo sú iní: veria v iného Boha a majú často inú farbu pleti.
V oblasti, z ktorej útočníci pochádzali, podľa britských médií nezamestnanosť postihuje hlavne ľudí s pakistanským pôvodom, tí majú aj horšie študijné výsledky. "Začali sa porovnávať s Angličanmi a zistili, že sú na tom horšie," povedal agentúre AFP Athar Husajn z London School of Economics.
Občas sa v zmiešanom prostredí objavili spory medzi etnickými skupinami: moslimami a "bielymi", či moslimami a hinduistami. Druhá generácia začala mať problémy s identitou. Islam im ju pomohol nájsť: konečne majú niečo, čo je len ich.
Viacerí experti upozorňujú, že si vypestovali kult obetí. Moslimovia podľa nich všade len trpia: na palestínskych územiach, v Bosne aj Kašmíre. A teraz aj v Británii. Trápi ich nezamestnanosť, problémy s drogami a rasové útoky.
Dvoch útočníkov z Londýna už raz zadržali, pre krádež v obchode a neprístojné správanie. To však ešte nenasvedčovalo, že z nich budú teroristi.
"Správaj sa obyčajne, Johnny," taký pokyn mohli dostať vo výcvikovom stredisku v Pakistane. Podľa britského denníka Times minimálne dvaja z útočníkov tam mohli chvíľu pôsobiť.
Podľa bývalého účastníka takéhoto kurzu sa tam nevychovávajú žiadni bojovníci s kalašnikovom. Vyzerá to skôr ako hostel, žiadne poľné podmienky. "Trénuje sa tam myseľ, nie telo," hovorí.
Platí aj niekoľko prísnych pravidiel zachovávania nenápadnosti: žiadne radikálne mešity, žiadne politické debaty, žiadny nákup extrémistickej literatúry alebo násilníckych filmov, normálne športové oblečenie a bežné záujmy.
Zdroj, ktorý si neželal byť menovaný a cituje ho Times, tvrdí, že do takýchto táborov chodí čoraz viac britských moslimov. Nikto ich nepodozrieva: idú len navštíviť rodinu v Pakistane.
