PRAHA - K dôchodkovej reforme pristúpili okrem Česka už všetky krajiny bývalého východného bloku v stredoeurópskom regióne. V západnej Európe sa uskutočnila významná zmena systému penzií v Británii a Švédsku, v ostatných krajinách pristúpili len na čiastočné úpravy. Dôsledné reformy uskutočnila aj väčšina štátov Južnej Ameriky. Analytici oslovení ČTK tvrdia, že úspešnosť reforiem bude možné hodnoverne zhodnotiť až o niekoľko desiatok rokov.
Východ ide príkladom
Česko je v strednej Európe jedinou krajinou, ktorá ešte penzijnú reformu prakticky nezačala robiť, povedal hlavný ekonóm HVB Bank Pavel Sobíšek. Ostatné krajiny v regióne podľa neho buď urobili podstatné parametrické zmeny penzijného systému, alebo do neho pridali nový pilier financovania vo forme povinného sporenia do fondov.
"Reformy v bývalých postkomunistických krajinách sú dosť podobné, ide väčšinou o modifikovaný vzor pripravený v prvej polovici 90. rokov Svetovou bankou," upozornil člen výkonnej rady skupiny ING Jiří Rusnok.
Prvá bola reforma v Kazachstane, v roku 1998 ju začalo robiť Maďarsko nasledované o rok neskôr Poľskom. Potom prišli na rad Lotyšsko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Bulharsko a teraz i Slovensko, pripravuje sa Rumunsko. Niekoľko reforiem bolo v Latinskej Amerike, kde veľkú úlohu zohral príklad veľmi úspešnej reformy v Chile, ktoré v roku 1980 uskutočnilo ako prvé na svete "novodobú" reformu penzijného systému, povedal analytik Atlantik FT Peter Sklenář. V západnej Európe sa veľké reformy systému penzií zatiaľ udiali vo Švédsku a Veľkej Británii. Teraz reformu s rôznym stupňom príprav plánujú v USA, ale i v Nemecku či Rakúsku, dodal Sklenář.
Najväčšie problémy s reformou majú v tradične sociálnych štátoch, kde sa navyše politici nedokážu zhodnúť, teda v Nemecku, Francúzsku, Rakúsku či Taliansku, myslí si Katarína Havlíčková z Inštitútu pre ekonomické a sociálne analýzy. "I pri opatrných reformách sa tam ľudia, zvyknutí na sociálnu starostlivosť od štátov, búria," podotkla.
Úspech na Slovensku
Klasickým príkladom európskej krajiny, v ktorej sa uskutočnila penzijná reforma, je podľa analytičky Next Finacie Markéty Šichtařovej Slovensko. V ostatných krajinách totiž obvykle pristupujú na drobné úpravy systému, nijako však k reforme v zmysle zmeny celého systému. "Slovenská reforma je pre nás najprijateľnejším vzorovým príkladom, a to napriek tomu, že má niekoľko chýb," vyhlásila. Vo väčšine krajín sa pri reforme podarilo zvládnuť "nábor" ekonomicky aktívnej časti populácie do nového systému, keď v Poľsku, Maďarsku i na Slovensku toto číslo výrazne prekročilo 50 percent, zhodnotil úspešnosť reforiem Rusnok. Zatiaľ podľa neho tieto štáty zvládajú i problém nákladov na zmenu systému. Problémy vznikli okrem iného pri administratívnych nákladoch na správu individuálnych účtov alebo v malých krajinách s nerozvinutým kapitálovým trhom v možnostiach zhodnocovania úspor na domácom trhu.
(čtk)
