Za najväčšiu špionážnu sieť na svete sa považuje americký Echelon, ktorého existencia bola niekoľko desaťročí úplne utajená. Pôvodne slúžil v studenej vojne proti Sovietskemu zväzu, dnes sa údajne používa v boji proti teroristom či obchodu s drogami, ale pravdepodobne aj na politickú a priemyselnú špionáž v prospech USA.
Echelon dokáže s pomocou množstva satelitov i pozemných staníc na desiatkach miest na svete zachytávať prakticky všetky telefonické hovory kdekoľvek na svete, najmä hovory z mobilných sietí, ale aj faxy a e-mailové správy. Denne zaznamenáva podľa odhadov až tri miliardy rôznych správ. Tie ďalej analyzujú výkonné počítače a hľadajú kľúčové slová, ktoré by mohli signalizovať ilegálne aktivity - podozrivým tak vraj môže byť ľubovoľný e-mail obsahujúci napríklad slová bomba či kyselina.
Medzi zachytenými správami boli napríklad aj telefonáty, v ktorých sa teroristi dohadovali o útoku 11. septembra 2001. Správa však zanikla medzi tisíckami ďalších a nebolo z nej možné získať konkrétnejšie informácie, keďže väčšina komunikácie teroristov nešla elektronickou cestou.
Existencia Echelonu a rozsah sledovania vyšli najavo len pred niekoľkými rokmi, keď sa objavila informácia, že práve tento systém pripravil európsky Airbus o veľký kontrakt v Saudskej Arábii roku 1994. Američania totiž získali obsah telefonických ponúk Európanov a poskytli ho americkému Boeingu. Vlastné systémy podobné Echelonu, ktoré sledujú elektronickú komunikáciu má však najmenej 30 ďalších štátov vrátane Francúzska.
Európsky parlament preto v máji 2001 odporučil občanom, aby začali bežne využívať šifrovanie na ochranu všetkej svojej komunikácie voči systémom ako Echelon.
Samostatnou formou sledovania sú špionážne satelity, ktoré prešli za uplynulé dve desaťročia prudkým vývojom. Kvalita snímok sa rýchlo zlepšila a na webe sú dnes bežne dostupné snímky z komerčných satelitov, na ktorých možno pohodlne rozoznať jednotlivé budovy či jednotlivé autá na parkovisku (napr. maps.google.com). Predpokladá sa, že kvalita snímok zo špionážnych satelitov je ešte oveľa vyššia - pravdepodobne dokážu rozoznať predmety veľké 10 - 40 centimetrov. (tb)
