Globálny špionážny systém Echelon neďaleko Mníchova v Bad Aiblingu. Americká bezpečnostná agentúry NASA používa tento systém v spolupráci s bezpečnostnými agentúrami vo Veľkej Británii, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande. Európsky parlament sa zaoberal Echelonom a podozreniami okolo neho. NSA oznámila, že systém skončil v septembri 2002 svoju činnosť. FOTO - REUTERS

BRATISLAVA - Minister vnútra Vladimír Palko a minister spravodlivosti Daniel Lipšic z KDH sú za to, aby sa archivovali informácie, kto, komu a kedy telefonoval, smskoval alebo písal e-mail. Podľa nich to pomôže v boji s terorizmom.

Každého človeka, ktorý žije bežným životom, možno už dnes od rána do večera sledovať bez toho, aby za ním chodil tajný agent.

Všetky informácie, ktoré letia vzduchom možno zachytiť, stačí len mať správne prístroje a vedieť ako. Ku všetkému, čo je v písomnej podobe, sa dá dostať cez správnych ľudí.

Sledovanie môže teoreticky začať ráno, stačí, keď si človek zapne mobil. Ten možno vystopovať s presnosťou na pár metrov, nehovoriac o odpočúvaní. Na ceste do práce, či do školy, ľudí nie vždy celkom zákonne sledujú kamery, schovať sa pred nimi nedá na chodníkoch ani v autách. Sú nenápadne umiestnené na pouličných lampách, či nad diaľnicami. Vo svete je na každej väčšej zastávke metra kamera, napríklad v austrálskom Sydney, či britskom Londýne sú kamery aj v autobusoch.

Kamery sú aj na čerpacích staniciach. Raz za čas ide každý do banky, či na poštu, kamery sú aj tam. Podľa výberov z bankomatu alebo platby kartou v obchode sa dá v priebehu pár sekúnd zistiť, kde majiteľ karty, či jej zlodej práve je. Kamery na hraniciach sledujú poznávaciu značku auta, policajt naskenuje pas do počítača.

V práci alebo v škole ľudia používajú internet. Niektoré firmy kontrolujú stránky, na ktoré sa ich zamestnanci hlásia, či ich korešpondenciu. Pre trochu zručnejších počítačových expertov nie je problém dostať sa ani do súkromnej pošty. Dokážu zistiť, z ktorého miesta na svete, či z ktorého počítača človek správu poslal.

Sledujú sa aj listové zásielky či balíky. Každá podozrivá korešpondencia prejde cez röntgen, podozrivú zásielku môže polícia otvoriť.

Pri každej väčšej pôžičke si banky vypýtajú množstvo údajov, okrem iných im žiadateľ zdokumentuje výšku svojho platu, či svoje nehnuteľnosti.

Daňové úrady vedia, aký bol koho hrubý príjem, aj koľko peňazí mu po odpočítaní nákladov zostalo.

Ak je niekto podozrivý z trestného činu, polícia by o ňom mohla nazhromaždiť obrovské množstvo údajov, a pritom by ho vôbec nemusela sledovať. Ak by to však robila, nezatají vždy ani to, o čom sa s niekým rozprával medzi štyrmi očami. Technológie dokážu odpočuť takýto rozhovor aj zo vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov. Polícia a tajná služba vedia odpočúvať už aj všetky hovory v okruhu niekoľko desiatok metrov od auta, v ktorom majú mobilné odpočúvacie zariadenie. Využívajú to najmä na rýchle chytanie zločincov, ktorí sú na úteku a treba ich s veľkou presnosťou sledovať a rýchlo zatknúť.

Technickým problémom je dnes vlastne už len zistiť napríklad to, kto zo SIS nezákonne odpočúval denník SME. (rk, mož)

Anketa

Prekážalo by vám, keby štát sledoval, kedy a komu ste volali, či poslali e-mail?

JÁN KRSTITEĽ BALÁZS, kňaz: "Na jednej strane by to mohlo pomôcť pri odhaľovaní trestných činov alebo príprav na rôzne trestné činy vrátane terorizmu, alebo aj domácich trestných činov, ale na druhej strane ja by som bol proti. Podľa mňa je výsostne súkromná záležitosť, s kým a kedy hovoríme. Teroristické alebo kriminálne činy by sa mali odhaľovať pomocou iných prostriedkov a metód."

MAROŠ KRAMÁR, herec: "Ak to pomôže pri odhaľovaní všelijakých bláznov, ktorí ubližujú druhým, tak prečo nie. Kontrolovateľní sme i tak, či už mobilmi, platobnými kartami a podobne, takže toto už nie je nejaký veľký zásah do súkromia. Samozrejme som proti tomu, aby bol zaznamenávaný aj obsah."

PETER NOVÁK "Šarkan", hudobník a moderátor: "Ja si myslím, že sa to tu už aj tak dávno robí. Asi pred rokom sa stalo, že začali chodiť ľuďom rok staré smsky, čiže ono sa to aj tak archivuje. To, že to bude legálne, je úplne jedno. Nemyslím, že to pomôže v boji proti terorizmu, ale ak by to malo aspoň v jednom prípade pomôcť, tak prečo nie."

MILAN LASICA, herec: "Je to nebezpečné a samozrejme takáto vec sa dá veľmi ľahko zneužiť, takže aj bez terorizmu môže nastať dosť veľa problémov. Verejnosť čaká nejaké kroky, ale čo urobíte proti tomu, čo sa nedá predpovedať? Bol by som veľmi opatrný, lebo máme veľmi zlé skúsenosti z nedávnej minulosti s takýmito vecami. Potešilo by ma, keby sme mali viac osobnej slobody, ale zdá sa mi, že nám z nej budú stále ukrajovať."

OĽGA FELDEKOVÁ, spisovateľka: "Nepovažujem to za zásah do súkromia, keďže tam nie je obsah telefonátu. Dnes je svet nebezpečný a môže to pomôcť v odhalení teroristov, preto súkromie nie je v tomto prípade až také dôležité. Keď si predstavím, že by sa mohlo stať niečo aj tu, mojim deťom, vnúčatám, priateľom a že by tomu mohlo zabrániť práve odpočúvanie telefónov, tak absolútne súhlasím. Kto má čisté svedomie, nemusí sa báť telefonovať."

ANDY HRYC, herec a podnikateľ: "Považujem to samozrejme za zásah do súkromia, ale situácia okolo terorizmu je taká nebezpečná, že mi to vôbec neprekáža. V podstate ani v mojich e-mailoch, ani v mojich smskách nemám čo tajiť a myslím si, že kto postupuje takýmto spôsobom, nemôže mať výhrady. Samozrejme, že to predpokladá veľmi prísnu kontrolu a zabezpečenie diskrétnosti, aby sa prípadne aj obchodné veci nedostali do nesprávnych rúk." (don)

Budovy britského vládneho sídla pre telekomunikácie v Cheltenhame, asi 150 kilometrov od Londýna. Toto miesto je považované za hlavnú súčasť špinonážneho systému Echelon a centrum americko-britskej spolupráce v elektronickom spravodajstve. FOTO - EPA