Britské spravodajské zdroje označujú možnosť, že v Británii žijú ľudia ochotní dať sa naverbovať na samovražednú "misiu", za nočnú moru. Samovražední atentátnici sú stále nesmierne účinnou zbraňou teroristov - pomerne lacnou a zároveň desivou. Odpadá pri nich aj logistika po útoku: už nie je pre koho hľadať únikovú cestu a úkryt.
Na to, aby sa človek stal samovražedným atentátnikom, nepotrebuje špeciálne vzdelanie, žiadne kurzy (napríklad riadenia lietadla) ani výrazné schopnosti. Vedie ho len odhodlanie. "Samovražedným atentátnikom môže byť ktokoľvek, nepotrebuje tréning, len vymývanie mozgu," povedal AP americký špecialista na teorizmus Daniel Benjamin.
Aj on podobne ako ostatní experti tvrdí, že použitie samovražedného atentátnika v Británii bolo len otázkou času. Dvaja Briti napokon už takýto atentát spáchali: v roku 2003 v nočnom bare v Tel Avive. Asif Haníf a Omar Šarif boli vzdelaní, z lepších rodín, cestovali do Sýrie. Potom sa dali k Hamasu a vraždili v Izraeli. Dostali sa tam na britské pasy. Nikdy nemali záznam v trestnom registri.
Podobný profil majú aj údajní páchatelia útokov z Londýna. To je najväčšia hrozba: nedá sa presne vytipovať, kde ich hľadať. Navyše sa ukazuje, že prísne monitorované mešity už dávno nie sú hlavným regrutačným strediskom islamistov. Ich funkciu nahradili univerzity či internet.
Ľudia zapojení do teroristických buniek sa tiež správajú nenápadne. Takmer vždy po takýchto akciách prichádzajú správy, že ich príbuzní nič netušili.
Možnosť, že v Londýne zabíjal samovražedný atentátnik, má aj silný psychologický význam. Európania doteraz žili v presvedčení, že ich sa to netýka. Sfanatizovaných mužov a ženy, čo si so sebou brali nevinných ľudí, považovali za "kultúrny fenomén" Blízkeho východu či regiónu za Kaukazom. Fakt, že niečo podobné urobí niekto, kto sa zväčša správa ako Európan, Európanov zákonite desí. JANA MIKUŠOVÁ
