Tento bod silne presadzuje Británia, ale i Slovensko.

Na rokovaní v Bruseli sú od nás ministri za KDH Vladimír Palko a Daniel Lipšic. Obidvaja podporujú tú najprísnejšiu alternatívu opatrení - aby sa uchovávali aj údaje o neúspešných spojeniach, keď telefón len zazvoní, ale hovor neprebehne. "Skúsenosti ukazujú, že takýto spôsob sa používa ako istý signál, ako súčasť utajenej komunikácie medzi teroristami," povedal Palko.

Plán predpokladá aj zmrazenie účtov teroristov či zavádzanie biometrických údajov na víza pre občanov z rizikových krajín.

Podobná debata sa odohrala aj po útokoch v Madride, protiteroristické opatrenia sa však presadzovali pomaly a narážali na odpor časti poslancov Európskeho parlamentu, ktorí tvrdili, že obmedzujú osobné slobody.

"Ak si mám vybrať medzi ochranou osobných údajov a ochranou ľudského života, tak si vždy vyberiem dôraznejšiu efektívnejšiu ochranu nevinných ľudských životov," hovorí dnes minister Lipšic.

Po Madride sa síce podarilo presadiť európsky zatykač či funkciu európskeho protiteroristického "cára", ale väčšina vtedajších opatrení zostala len na papieri.

V Londýne zatiaľ pátrajú po organizátorovi útoku, ktorý spáchali štyria mladí Briti pakistanského pôvodu. Úrady odmietajú informácie francúzskeho ministra vnútra Nicolasa Sarkozyho, že ich raz zatkli a potom prepustili.

Politici vyzvali občanov, aby sa neuchyľovali k protimoslimským činom. Identifikovali aj ďalšie obete útokov. Doteraz je ich známych jedenásť.

Autor: JOHANNA GROHOVÁ