ných pracovných úrazov v krajine. Druhú priečku rebríčku ťažkých zranení a úmrtí v zamestnaní obsadili pády v pracovných priestoroch, napríklad na stavbách.

Od pádu komunizmu najvýraznejší pokrok v bezpečnosti práce zaznamenal chemický priemysel. Kým v roku 1991 priemyselné škodliviny, horúce látky a predmety, oheň a výbušniny ťažko zranili alebo usmrtili 32 ľudí, predvlani už len deviatich. Najmenej rizikovým zamestnaním je dlhodobo administratívna práca, ktorú oficiálne štatistiky neuvádzajú vôbec.

Za uplynulé desaťročie sa celkový počet úrazov na Slovensku znižoval. Kým v roku 1995 sa pri výkone povolania ťažko zranilo takmer tristo zamestnancov, v roku 2003 ich bolo 180. Klesol aj počet smrteľných nehôd na pracovisku: zo 140 na 94. Slovensko sa tak bezpečnosťou práce priblížilo ku krajinám, ktoré Medzinárodná organizácia práce označuje za rozvinuté trhové ekonomiky.

V Severnej Amerike, západnej Európe, Japonsku a Austrálii je dlhodobo najnižšia úrazovosť aj úmrtnosť pri výkone povolania. Postkomunistické krajiny sú na tom horšie, no jednoznačne najrizikovejšie je pracovať v podmienkach, ktoré poskytujú zamestnávatelia a prostredie v subsaharskej Afrike. Tam sú dokonca odhady úrazov a úmrtí v práci vyššie, ako je oficiálny počet legálnych zamestnancov.