komunistické archívne materiály. Včera o návrhu usporiadali v Senáte seminár.

Senátori si za vzor vzali podobné ústavy na Slovensku a v Poľsku. Na rozdiel od slovenského by sa český ústav nezaoberal zločinmi nacizmu a nevyšetroval by. "Vyšetrovaciu zložku by sme ponechali Úradu pre vyšetrovanie zločinov komunizmu alebo vytvorili zvláštny tím pri štátnom zastupiteľstve," povedal Liška. Nový ústav by však mal byť podľa navrhovateľov nezávislý, na rozdiel od úradu, ktorý je podriadený polícii.

České ministerstvo vnútra predvlani vydalo oficiálny zoznam 75-tisíc mien evidovaných spolupracovníkov ŠtB. Podľa Lišku v ňom chýba okolo 10-tisíc mien. V súlade s rozhodnutím Ústavného súdu z roku 1991 v zoznamoch chýbajú ľudia vedení tajnou políciou v kategórii dôverník či kandidát tajnej spolupráce, ktorí o záujme ŠtB nemuseli vedieť, a cudzinci.

Utajené zostali i dokumenty, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť bezpečnostné záujmy štátu alebo ohroziť ľudské životy. Kádrové spisy bývalých príslušníkov ŠtB sprístupňujú úradníci ministerstva vnútra v obmedzenej miere, ktorá podľa Lišku hraničí až s ich krytím.

Spravodajské služby by po vzniku ústavu prišli o písomnosti ŠtB, ktoré doposiaľ spravujú. "Jeho vznik by mal odstrániť problémy, keď ľudia neúmerne dlho čakajú na požadované materiály a spravodajské služby nie sú ochotné veľa dokumentov poskytnúť," povedal Liška.

Hovorca Vojenského spravodajstva Ladislav Šticha však povedal, že by sa malo zvážiť, či na tento krok už nastal vhodný čas. "Niektoré zväzky sú pre nás stále živé," tvrdí. (pm, čtk)