Strana totiž zarobila a zároveň dala zarobiť súkromnej firme na budove, ktorú mesto lacno odkleplo v roku 1999 Demokratickej únii. Mesto to urobilo v dobrej viere, že asi 600 štvorcových metrov v budove bude slúžiť na politický život a sama DU to mestu aj sľubovala. DU sa neskôr zlúčila s SDKÚ.
Mesto si v roku 1999 dalo do zmluvy podmienku, že ak by strana chcela počas piatich rokov budovu predať, musí ju najprv ponúknuť mestu za rovnakú cenu, za akú ju dostala. Termín vypršal v roku 2004 a SDKÚ ihneď budovu predala spolu za zhruba 50 miliónov, čím zarobila 47 miliónov korún.
V budove síce stále sídli krajská agentúra SDKÚ a jej mládežnícke združenie, ale firma Soul, ktorá ju získala, zároveň prenajíma priestory iným súkromným spoločnostiam a zarába na tom.
Konateľ firmy Premisa, ktorá v budove tiež sídli, Milan Lajčiak, pre denník Pravda povedal, že Soulu platí tritisíc korún za štvorcový meter ročne.
Konateľka Soulu Sidónia Bartová sa s novinármi odmieta baviť a nechce odpovedať na otázku, odkiaľ jej firma od roku 2002, odkedy existuje, so základným imaním 200-tisíc korún, zobrala 27 miliónov v hotovosti na budovu a za čo zaplatí dlh 22 miliónov, ktorý zrejme prevzala od SDKÚ. Ani SDKÚ včera na otázky SME neodpovedala.
Aj bývalý podpredseda DU Ján Budaj si myslí, že SDKÚ sa zachovala nemorálne. Tvrdí, že v zmluve mala byť riadna klauzula, že ak strana začne s budovou podnikať, musí ju vrátiť mestu. "Čo k tomu dodať, ja som už povedal tie najostrejšie výhrady. Pre mňa to bolo celé podfuk a je len smutné, že na Slovensku majú občania k politike taký prístup, že sa ich to netýka."
Bratislava ešte aj dnes predáva priestory politickým stranám, nadáciám alebo cirkvám pod trhovú cenu, aby podporovalo kultúrny, spoločenský a politický život. Vajda povedal, že prísnejšie právne podmienky sa nedajú zabezpečiť. "Je na verejnej kontrole a morálke, že tento majetok bol predávaný politickej strane na výkon jej činnosti."
Subjekty, ktorým mesto takto lacno budovy predávalo, si ich predtým väčšinou prenajímali za 250 korún za štvorcový meter ročne. "S objektmi, keby sa nepredávali, by sa nedalo manipulovať. Mesto by bolo zodpovedné za ich správu a údržbu a čakalo by, kým organizácie neprestanú existovať," povedal Vajda.
Dnes už magistrát predkupné právo nepoužíva, skôr žiada za nehnuteľnosť vyššiu cenu.
Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play povedala, že predaj vyvoláva viac otázok. "Ak má vaša budova takú vysokú trhovú hodnotu, načo potrebujete tretiu osobu, ktorá za vás prevezme dlh? Prečo budovu nepredáte priamo, dlh nesplatíte a ostatné nevyužijete? A prečo ten obrovský časový rozdiel, keď dlh bol prevzatý v roku 2003 na základe zmluvy a budova predaná v januári 2005? Ako je to upravené v zmluve o prevzatí záväzku?"
SDKÚ na otázky nechce odpovedať a tvrdí, že zverejňuje len to, čo jej prikazuje zákon. To, že firma, ktorá za stranu prevzala dlh 22 miliónov v roku 2003 za to dostala budovu na Medenej, povedal Mikuláš Dzurinda v piatok na stretnutí s občanmi v Banskej Bystrici. Vo výročnej správe SDKÚ za rok 2004 sa zasa uvádza, že za budovu získali hotovosť 27 miliónov. Spolu je to asi 50 miliónov.
