BRATISLAVA - Slovensko bude zrejme plniť tvrdšie podmienky na zavedenie eura ako iné nové členské štáty Európskej únie. Sprísnenie sa má týkať tzv. kritéria menovej stability a Slovensko k nemu pristúpi z vlastnej iniciatívy. Vyplýva to z vyjadrení šéfa rezortu financií Ivana Mikloša na bruselskom stretnutí ministrov financií európskej dvadsaťpäťky.

Kritérium menovej stability hovorí, že národná mena musí byť aspoň dva roky pred zavedením eura naviazaná na spoločnú menu a okolo vopred stanoveného kurzu sa môže odchýliť najviac o 15 percent. Do tohto mechanizmu výmenných kurzov označovaného ako ERM2 alebo tiež "čakáreň na euro" už vstúpilo šesť nových členov únie. Estónsko, Litva a Slovinsko tak urobili pred rokom, Lotyšsko, Cyprus a Malta pred dvoma mesiacmi.

Slovensko by malo svoju menu naviazať na euro do polovice budúceho roka. Minister Mikloš však včera podľa agentúry Reuters povedal, že to bude zrejme pri asymetrickom fluktuačnom pásme. Korune by malo byť podľa neho dovolené počas fázy ERM2 posilniť sa o štandardných 15 percent, priestor na oslabenie by však mal byť zúžený len na 2,25 percenta od centrálnej parity. Znamená to, že keby sa referenčný kurz o rok stanovil napríklad na 37 korún za euro, počas ďalších dvoch rokov by sa naša mena mohla posilniť až na 31,45, oslabiť by sa však mohla len na 37,83 koruny za euro.

"Všeobecne platí, že fluktuačné pásmo je symetrické s 15 percentami na oboch stranách," citoval Reuters eurokomisára pre menové záležitosti Joaquína Almuniu. Ako však komisár dodal, nič nebráni tomu, aby sa niektoré krajiny jednostranne rozhodli pre užšie pásmo.

Ekonomickí analytici nepovažujú prípadné jednostranné zúženie pásma z našej strany za problém. "Na Slovensko v súčasnosti prúdia investície, ktoré majú potenciál tlačiť korunu skôr k silnejším úrovniam. Nepredpokladáme, že by sa podmienky mali zhoršiť a vyvolať nadmerné oslabovanie meny. Navyše máte šťastie na vládu, ktorá dokázala presadiť dôležité ekonomické reformy," povedal analytik pražskej Komerční banky Vladimír Kvasnička. Stanovenie asymetrického pásma počas ERM2 teda považuje len za pomenovanie reálneho stavu.

Mária Fehérová zo Slovenskej sporiteľne Miklošovo vyhlásenie považuje za pragmatický krok. Európska komisia by totiž rada videla sprísnenie kritéria menovej stability a v minulosti sa ozývali hlasy, aby sa za jeho splnenie považovalo udržanie meny v pásme plus mínus 2,25 percenta. "Zavedenie užšieho pásma môže byť akousi poistkou, aby sme kritériá splnili pri akejkoľvek interpretácii a mohli tak v roku 2009 prijať euro," povedala.

Slovensko by malo byť prvou z krajín Visegrádskej štvorky, ktorej sa euro podarí zaviesť. Poľsko, Česko a Maďarsko to dokážu pravdepodobne až o rok neskôr. Menšie štáty, ktoré už v ERM2 sú, zavedú euro pred rokom 2008.