Takto sa na Slovensku robí archeologický výskum. Vo výkope vľavo bude položená kanalizácia a ostatné siete pre automobilku Kia, zvalcovaný štrk vpravo už ukazuje, kadiaľ pôjde cesta. Podľa šéfa spoločnosti Žilina Invest Stanislava Vinca však ide o archeologický výskum, na ktorý sú potrebné "spevnené plochy" . FOTO SME - ROMAN KRPELAN |
Archeologický výskum podľa dokumentárnych filmov robievajú skupinky ľudí, ktorí čupiac v jamách s metličkou jemne odstraňujú horninu zo vzácnych predmetov. Na mieste údajne jedného z najväčších archeologických výskumov na Slovensku, na poliach pri Žiline, však dnes stoja obrovské výrobné haly automobilky Kia.
Ďalší "archeologický výskum" prebieha vedľa, za obcou Teplička. Nákladné automobily, bagre a iná ťažká technika tam odvážajú ornicu a do širokej jazvy, ktorá zostáva, sypú hrubý štrk, po ktorom jazdia valce. "Na archeologický výskum potrebujeme spevnené plochy," tvrdí šéf spoločnosti Žilina Invest Stanislav Vinc.
Na takto citlivo preskúmanom mieste musí do konca augusta stáť infraštruktúra - cesta, po ktorej sa budú pre Kia prevážať obrovské výrobné linky. Cez jedinú prístupovú cestu, ktorá dnes vedie cez Tepličku, by neprešli. Okrem toho, že by museli zbúrať niektoré domy, na ceste je aj malý most cez rieku Váh, ktorý má limitovanú nosnosť.
Nedokončená cesta stojí na pozemkoch, ktoré patria súkromným vlastníkom. "Na žiaden výskum som povolenie nedal a na stavbu cesty už vôbec nie," hovorí Ferdinand Smolka, ktorý nedokáže pochopiť, že po páde komunizmu je ešte niečo také možné. Pozemok by vraj predal, ale za primeranú cenu, ak doplatia aj ľuďom, ktorí štátu pôdu rýchlo predali a nakoniec na tom prerobili. "Písal som list Dzurindovi, Miklošovi, na daňový úrad. Nikto si nedal ani tú námahu, aby mi odpísal," povedal.
Starosta obce Nededza Dušan Vajda zasa hovorí, že keď občania chcú stavať, vyžadujú sa od nich rôzne doklady, ale oni sa ohradia, prečo by mali dodržiavať zákon, keď tí, čo stavajú automobilku, ho nedodržiavajú.
"Veríme, že v krátkom čase dá náš právnik trestné oznámenie," hovorí členka petičného výboru majiteľov pôdy Justína Kozánková. Podľa nej poslanec Miroslav Abelovský zastupuje asi 400 vlastníkov, ktorí nechcú odpredať svoje pozemky ani za prijateľnú cenu okolo 350 korún za štvorcový meter dovtedy, kým štát nedoplatí za pozemky, ktoré predali pod výrobné haly po 140 korún.
"Nechápem, ako sa môžu orgány, ktoré majú ochraňovať práva občanov, nečinne prizerať a čakať, kým sa cesta dokončí," povedala Kozánková. Dodala, že niektoré inštitúcie majú konať, aj keď sa dozvedia len o podozrení na priestupok či trestný čin. "To nás chcú naozaj dohnať k tomu, aby sme si svoje prišli brániť vlastným telom?"
Margita Mravcová, ktorá je tiež v petičnom výbore, povedala, že ľudia zo Žilina Investu nerešpektujú ani tiché dohody, keď im majitelia dovolili odhrnúť ornicu po isté miesto.
(rk, iš)