S dcérou Kristínkou na lavičke tímu Slovenska. FOTO - TASR

z našich hráčov odohral tohto roku vo Wimbledone jubilejný 40. grandslamový turnaj a na 50. zápas v Davis Cupe (doterajšia bilancia 32 víťazstiev - 17 prehier, v dvojhrách i vo štvorhrách) ešte čaká. Možno sa dočká počas víkendu vo štvrťfinálovom súboji s Holandskom v Bratislave.

Slovensko sa tretí raz usiluje o postup do semifinále Davisovho pohára. Ako by ste porovnali predchádzajúce zápasy v Rusku 1999 a v Brazílii 2000 s pripravovaným duelom s Holandskom?

"V Moskve aj v Riu de Janeiro sme prehrali najtesnejšie 2:3, ale šanca, ktorá teraz prichádza, je najväčšia. Holanďanom chýbajú pre zranenie Sjeng Schalken aj Martin Verkerk, ktorí by boli v hale na tomto povrchu veľmi nepríjemní. Jednako, o všetkom sa rozhodne na kurte. Holanďania sú aj v tejto zostave silní, môžu prekvapiť."

Vravíte, že Slovensko takú šancu na postup do semifinále ešte nemalo, ale pred piatimi - šiestimi rokmi, keď ste ešte boli tímovou jednotkou, sme mali rebríčkovo lepšie postavených hráčov ako dnes.

"Hm, môže to byť pravda. Vtedy sme boli silnejší jednotlivci, ale kolektív nebol vnútorne taký silný ako dnes. Teraz všetci chalani ťaháme za jeden povraz, v tíme vládne výborná atmosféra."

Vtedy ste boli tímovou jednotkou vy, potom ju prevzal Dominik Hrbatý. V čom je rozdiel?

"Ja som bol zrejme trochu zložitejší prípad, vyžadoval som si väčšiu podporu. To priznávam. Domino je jednoduchší, spontánnejší. Hlavne, že to funguje."

Po polročnej prestávke ste sa vrátili do kolektívu ako štvrtý hráč. Cítite, ako sa zmenila vaša pozícia?

"Isteže. Nemám toľko zodpovednosti, nemusím sa stresovať ako predtým. Vždy som bral všetko príliš vážne, to mi trochu zväzovalo ruky. Najmä v domácich zápasoch som bol pod tlakom. Preto sa mi lepšie hralo vonku. Teraz som uvoľnenejší, snažím sa pomôcť kolektívu, ako sa dá. Viem, že Dominovi sa so mnou dobre trénuje, a tak sa ho snažím na dvorci čo najlepšie rozohrať. Prípadne pomôžem aj radou, s Holanďanmi som už čosi odohral. Táto pozícia mi vyhovuje."

Hrbatý má na turnajoch ATP so Sluiterom nepriaznivú zápasovú bilanciu 0:3. Čo poradíte jemu?

"Sluiter je nevyspytateľný hráč, dobre servuje a v úderoch s nezvyčajným obojročným bekhendom i forhendom hrá priamky. Treba ho dostať do extrémnych pozícií von z kurtu, vtedy sa ťažko dočahuje za loptičkami. V dlhých výmenách zozadu ho náš tenista pretlačí. Ale ľahšie sa radí, než potom hrá na dvorci..."

Povrch dvorca Premier v Sibamac aréne je na Holanďanov približne rovnaký ako pred rokom, keď ste v baráži s Nemeckom vybojovali v súboji s Mayerom rozhodujúci tretí bod a postup do svetovej skupiny. Bude vám vyhovovať kurt, ak vás kapitán Miloš Mečíř postaví do zápasu?

"Dvorec si pripravili Dominik Hrbatý s Karolom Beckom, na nich bude hlavná záťaž. Ja som do toho veľa nehovoril. Ale vyhovuje aj mne."

Trúfali by ste si po dlhšej prestávke nastúpiť na päťsetový duel v dvojhre či vo štvorhre?

"Pravdu povediac, na dvojhru si príliš neverím. Po pauze stále len hľadám formu. Na tráve v Rosmalene, vo Wimbledone, v Newporte som neodohral zlé zápasy, dva razy som vyhral, ale s lepšími súpermi som už mal problémy. Štvorhru by som zvládol skôr. Som pripravený zaskočiť, aj keď cítim, že tentoraz to nebude treba."

Vravíte, že v Davisovom pohári ste hrali pred domácimi divákmi akýsi zviazaný, a pritom už niekoľko mesiacov vystupujete na verejnosti s rockovou skupinou Exit 40 ako spevák a gitarista. Na pódiu vám publikum neprekáža?

"To sa nedá porovnať. V muzike a s gitarou sa neprehráva. To je zábava, kým šport je drina ."

Máte v hudbe aj väčšie plány?

"Áno, pohlcuje ma to stále viac. Skupina so sólovým gitaristom Tónom Rollerom, bubeníkom a basgitaristom - bratmi Robom a Ivanom Kertészovcami - a klávesistom Matúšom Sokáčom pripravuje prvý album s vlastnými pesničkami. Už sme pripravili štyri demonahrávky, každý mesiac máme asi dve verejné vystúpenia."

Doteraz bola skupina známa len z interpretácie skladieb britskej kapely U2. Kto vám skladá piesne a o čom sú?

"No, pokúšam sa o to ja. Textovo aj hudobne. Piesne sú o láske, o deťoch, o živote na tejto planéte. Baví ma to."

Dá sa skĺbiť hudba so špičkovým tenisom vo veku tridsiatnika? Momentálne ste vo svetovom rebríčku na 146. mieste. Vrátite sa do prvej stovky?

"Pochopiteľne, stále sa cítim viac tenista než muzikant, ale s návratom tam, kde som bol, si po prestávke už príliš neverím. Ak nájdem dosť síl na prípravu, mohol by som sa dostať do stovky, no v prestávke som si zvykol na iný život. Veľmi ťažko sa mi odchádza od rodiny, od trojročnej dcéry. A cestovania mám za dvadsať rokov plné zuby. Tohto roku chcem ísť ešte na betónové turnaje a na grandslamový US Open. Potom by som mal letieť do Tokia, do Bangkoku. No, uvidíme."

Kristínka má tri roky. Chcete, aby išla vo vašich tenisových šľapajach?

"Nie, nemusí. Radšej nech mi splní moje nenaplnené muzikantské sny. Rada spieva, predvádza sa. Ale ak bude chcieť hrať aj tenis, budem len rád."

Tipnete si na výsledok zápasu SR - Holandsko?

"Vyhráme. Na výsledku už potom nezáleží."

Vizitka Karola Kučeru

Narodený: 4. marca 1974 v Bratislave

Výška / hmotnosť: 187 cm / 77 kg

Profesionálny tenista: od roku 1992

Najvyššie postavenie vo svet. rebríčku: 6. (1998)

Víťaz 6 turnajov ATP: Rosmalen '95, Ostrava '97, New Haven '98, Sydney '98, Bazilej '99, Kodaň '03

Zárobky: 5 mil. dolárov

Karol Kučera na včerajšom tréningu v Národnom tenisovom centre.

FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ