Aké sú mýty naše slovenské? Ako všetky iné, pretože vytrvalo zotrvávajú medzi časťou pravdy a úplnou nepravdou. Prečo majú taký tuhý korienok? Pretože vtláčajú zmysel zdanlivo náhodným a nesúvisiacim udalostiam. Nastoľujú poriadok v chaose a nachádzajú istoty v svete plnom neistôt.
Mýtus o stvorení dáva zmysel celému svetu, mýtus o Jánošíkovi, Štúrovi či Štefánikovi osvetľuje zmysel života na tomto kúštiku zeme. Je radosť mať takých veľkorysých, múdrych a predvídavých predkov, vždy a všade pevne stojacich po boku utláčaného národa.
Autori publikácie Mýty naše slovenské (zostavovatelia Eduard Krekovič, Elena Mannová, Eva Krekovičová, Academic Electronic Press, Bratislava 2005) sa rozhodli, že naše mýty rozbijú. Na stránkach knihy nájdeme viac ako dvadsať tých najtrvanlivejších, najmilších a najkrajších.
Sú najmä o osobnostiach, okrem nich však máme tiež mýtizované udalosti aj mestá. Napríklad mýtus o Martine ako meste stredu odhalil Ivan Kučma tak bravúrne, že neviete, či sa máte smiať alebo plakať. Navrhujem vybrať si prvú možnosť.
Prečo si vlastne robiť ťažkú hlavu z toho, že napríklad Štefánik nebol bohatier a mučeník? Že Jánošík možno aj bohatým občas zobral, ale chudobným sotva dával? Nie sme predsa jediní, čo si upravujú dejiny na svoj obraz.
Dokonca ani naša "vytrvalosť v nešťastí", ako si vtipne všímajú Vladimír Krivý a Elena Mannová, nie je ničím výnimočná. Naši dediční utláčatelia Maďari sa tiež považujú za obete dejín a vrchol českej hitparády utrpenia tvorí mýtus tristoročnej poroby, na začiatku ktorej bola Biela Hora.
Ako poznamenal Ľubomír Lipták, naši susedia majú dosť mýtov "na štandardný počet pokračovaní mexickej telenovely".
Základom knihy je seriál článkov z denníka SME spred dvoch rokov, ktorého cieľom bolo "upozorniť na skutočnosti nie vždy interpretované v súlade s historickými faktmi alebo zneužívané ideológiami".
Ide o veľmi citlivé a donedávna tabuizované témy, preto je nadhľad a ľahká irónia väčšiny autorov sympatická. Pomáha udržiavať čitateľa v pohotovosti, čo je - dúfajme - aj jedným z výsledkov predchádzajúcej spolupráce autorov tejto knihy s redakciou SME.
Spolupráce natoľko plodnej a razantnej, že teraz by minimálne slovenské mliekarne mohli pouvažovať, či nestiahnu z obehu tavený syr značky Jánošík. A nahradia ho - čím vlastne? Rukou so štrngajúcimi kľúčmi? A nebolo by to - prepáčte za výraz - vyháňanie čerta diablom?
Ako poznamenal opäť Ľubomír Lipták, mýtus o "nežnej revolúcii", o tom, ako sme štrnganím kľúčov zhodili komunistickú diktatúru, by bol druhým zázrakom toho druhu od trúbenia pod bránami Jericha.
