Američania nabrali odvahu. Takmer dva a pol roka po havárii raketoplánu Columbia dnes vypustia do vesmíru Discovery. Strach a obavy už tomu nebránia. Američania si ich nepripúšťajú.
Napriek tomu nie je stopercentne isté, že deväť minút pred desiatou večer nášho času sa raketa naozaj odlepí od Zeme. Proti môže byť počasie alebo náhle odhalenie nejakej poruchy.
K tej by však nemalo dôjsť. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) od výbuchu Columbie sústredil všetku energiu, pozornosť a peniaze (viac ako miliardu dolárov) do zvýšenia bezpečnosti a technického zdokonalenia raketoplánov.
Discovery nie je len štartom jednej rakety, je to návrat Američanov do vesmíru. Preto sa jej venuje taká pozornosť. Vesmírne cesty boli za studenej vojny jednou z najsledovanejších disciplín súboja medzi Rusmi a Američanmi. A prestíž je v tom dodnes.
Columbia bola šok. Raketa so sedemčlennou posádkou sa vracala z vesmíru a tesne pred pristátím vybuchla. NASA bola v panike. Dva a pol roka sa snažila znížiť riziká. V jednom momente sa však museli v NASA rozhodnúť. Napriek všetkým opatreniam nie je možné zaistiť stopercentnú bezpečnosť. Podľa denníka The New York Times povedal šéf úradu Michael Griffin svojim zamestnancom, že lietanie do vesmíru je naďalej veľmi nebezpečné, je však čas opäť vyletieť.
Podľa expertov by to mal byť vôbec najbezpečnejší let všetkých čias. V žiadnom prípade však nie bezpečný. Zo 113 amerických vesmírnych letov sa skončili haváriou iba dva. V roku 1986 hneď po štarte vybuchol Challenger a potom až Columbia. Ak by však mali rovnakú mieru nehodovosti komerčné lietadlá, padlo by denne 556 strojov.
Ľudia v NASA a špeciálne sedemčlenná posádka, ktorá si dnes sadne do Discovery, sú napätí. Uvedomujú si riziká aj bank, ktorý je v hre. "Svojím spôsobom závisí budúcnosť letov človeka do vesmíru práve od úspechu našej misie," povedala Wendy Lawrenceová.
Je veľmi pravdepodobné, že ak by sa let Discovery skončil katastrofou, znamenalo by to dlhšiu ako dvaapolročnú prestávku. Svoje plány by asi musel pozmeniť aj prezident George Bush. Ten už dávnejšie vyhlásil, že budúcnosť NASA je na Mesiaci a ešte ďalej na Marse. Američania by po ďalšej tragédii nemuseli mať chuť dobýjať vesmír.
Discovery
Štart: 13. júla o 21.51 SELČ (15.51 miestneho času) z Kennedyho vesmírneho strediska na floridskom myse Canaveral
Štartovacie okno (lehota počas, ktorej musí raketoplán odštartovať, aby sa dostal na správnu obežnú dráhu okolo Zeme): päť minút
Raketoplán: Discovery, USA ešte majú lode Atlantis a Endeavour
Plánovaná dĺžka letu: 11 dní, 19 hodín a 32 minút
Plánované pristátie: pondelok 25. júla o17.05 SELČ
Miesta na núdzové pristátie: Zaragoza (Španielsko), Moron (Španielsko), Istres (Francúzsko)
Výška stretnutia s vesmírnou stanicou ISS: 351 km
Cieľ misie: zhodnotenie výbavy raketoplánu a zlepšenie jeho bezpečnosti, zásobovanie a údržba ISS
Hmotnosť raketoplánu pri štarte: 2051 ton
Hmotnosť raketoplánu pri pristátí: 102,9 tony
(čtk)
