Viedenčania pracujú v porovnaní s bratislavskými rovesníkmi oveľa častejšie ako pomocné administratívne sily, pokladníci či predavači.

Bratislavskí študenti častejšie uvádzali napríklad kolportérsku činnosť, upratovacie práce, čiže práce nevyžadujúce kvalifikáciu a nesúvisiace s ich štúdiom.

U viedenských študentov je ďalším z dôležitých motívov aj podpora rodiny (13 percent), ktorá v Bratislave nezohráva takmer žiadnu úlohu. Nadobúdanie odborných skúseností je výraznejšie zastúpené u rakúskych študentov (15 percent), než u bratislavských (11 percent). Privyrábanie si "pre zábavu" uvádzali Viedenčania takisto častejšie (18 percent), než ich bratislavskí rovesníci (7 percent).

Z porovnania výsledkov vyplynulo, že podiel študentov, ktorí popri škole doteraz nepracovali, je na viedenskej obchodnej akadémii vyšší než na bratislavskej. Počet študentov, ktorí popri škole pracujú, je vyšší v Bratislave ako vo Viedni.

Zo študentov, ktorí si popri škole privyrábajú, pracujú takmer dve tretiny viedenských pravidelne, v Bratislave je ich menej než polovica. Ostatní študenti pracujú príležitostne. Študentov pracujúcich viac ako 20 hodín v týždni je vo Viedni len 5 percent, v Bratislave až 15 percent.

Prieskum sa konal v rámci projektu Práca & škola (Job & Schule), začal sa v decembri 2004 a zúčastnilo sa na ňom vyše 500 študentov štyroch ročníkov bratislavskej obchodnej akadémie a posledných štyroch ročníkov obchodnej akadémie vo Viedni.

Hlavným cieľom projektu bolo zistiť, koľko študentov pracuje a aké sú ich motívy. Ďalšie otázky sa zameriavali na počet odpracovaných hodín za týždeň, pravidelnosť pracovnej činnosti, najčastejšie vykonávané práce a tiež na súvislosť medzi zárobkovou činnosťou a zameraním štúdia.

Výsledky projektu prezentovali študenti obidvoch škôl 24. júna 2005 v Sporiteľničnej akadémii Slovenskej sporiteľne v Bratislave.

Na jeseň 2005 ich budú prezentovať na Ekonomickej univerzite vo Viedni.