čka Karin Kulová, no predovšetkým tanečník a choreograf Anton Lachký.

The Guardian ďalej oceňoval pokus zachytiť čisto inštinktívne, neľudské pohyby zvierat, hovoril o brilantne imitujúcich pohyboch. Podľa novín The Independent išlo po technickej i imaginatívnej stránke o vynikajúci experiment s neskrotnou divokosťou. Len kritik z The Observer predstavenie považoval skôr za cvičenie ako ucelené predstavenie.

Isteže, dvojica mladých tanečníkov nemala za sebou veľký štáb či vybavenie, no prezentovať sa v rámci South Bank Centre v Londýne, v sále situovanej medzi Kráľovským národným divadlom a Royal Festival Hall na južnom brehu Temže, je už samo osebe dobrým začiatkom. Produkciu uvidíme na jeseň aj na Slovensku, v Štúdiu tanca v Banskej Bystrici.

Odchovanec banskobystrického konzervatória Anton Lachký krátko študoval na VŠMU v Bratislave. Od roku 2002 však pôsobí v zahraničí. Po pobyte na prestížnej belgickej tanečnej škole P.A.R.T.S je dnes už viac ako rok členom ešte prestížnejšieho súboru choreografa Akrama Khana v Londýne. Bola to predovšetkým značka "Khanovi tanečníci", ktorá na vystúpenie priviedla kritikov i divákov. Pri klaňačke nešetrili potleskom a povzbudzujúcimi výkrikmi pre dvojicu mladých tvorcov.

Dueto, ktoré Lachký pripravil so svojou španielskou kolegyňou Eulaliou Ayguadeovou, si dalo za cieľ preskúmať hranice medzi ľuďmi a zvieratami. Od oboch tanečníkov vyžadovalo doslova prekonávanie ľudských možností pohybu, hoci ako celok bolo veľmi decentné v divadelnom výraze.

Anton i Eulalia boli celý čas v strehu, vedení akoby len živočíšnymi inštinktmi - raz sa k sebe túliaci, inokedy ostražití, až nepriateľsky úskoční, vždy však absolútne spolupracujúci, akoby ani nešlo o dvoch ľudí, ale o jednu tancujúcu bytosť. Vo zvláštnom kontraste k animálnym pohybom znela technicistická, ambientná hudba Jozefa Vlka, navodzujúca atmosféru ohrozenia, dávajúca boj o prežitie do ľudského kontextu.

Mladý tanečník na neveľkom priestore ukázal nielen svoju neobyčajnú tanečnú dispozíciu, ale aj choreografický inštinkt. Zdá sa, že sa môžeme začať učiť písať jeho meno bez dĺžňa.