FOTO - ARCHÍV KVIFF
"Kanaďania a Slováci sú si podobní. Ani jeden z týchto národov nemá o sebe vysokú mienku," povedala pred rozhovorom 26-ročná kanadská herečka SARAH POLLEY, ktorá prišla na festival do Karlových Varov predstaviť najnovší projekt Wima Wendersa Nechoď klopať na dvere, v ktorom stvárnila jednu z hlavných postáv.
V Kanade začínala ako detská hviezda, ako deväťročná sa objavila vo filme Terryho Gilliama Dobrodružstvá Baróna Prášila. Odmalička sa politicky angažovala - počas vojny v Golfskom zálive iritovala predstaviteľov Disneyho spoločnosti odznakom mieru, ktorý si odmietla zložiť. Už ako dvanásťročná sa preto ocitla na Disneyho "čiernej listine". Výrazné úlohy stvárnila vo filmoch Atoma Egoyana, o ktorom tvrdí, že je génius a ovplyvnil jej vlastnú režisérsku dráhu. Účinkovala aj v snímkach Hala Hartleyho či Davida Cronenberga, účasť v hollywoodskych filmoch odmieta. Dnes sa stále politicky angažuje a chce nakrútiť vlastný celovečerný debut.
Vo filmoch často hráte osamelé, pokojné mladé ženy. Nie je to inak ani vo Wendersovom filme Nechoď klopať na dvere. Vyberáte si takéto úlohy zámerne?
"Neviem, prečo ma obsadzujú do takých úloh. V reálnom živote som divoká a extrovertná. Pokojné momenty prežívam len na plátne. Predtým som hrala postavy, ktoré boli istým spôsobom narušené, Sky je prvá postava, ktorá je veľmi vyrovnaná. Zaujala ma miera empatie, s akou pristupuje k ľuďom. Vo filmoch Wima Wendersa jedna postava vždy pripomína anjela a tentokrát to bola tá moja. Sky má schopnosť súcitiť, o akej väčšina z nás len sníva."
Bol to samotný projekt alebo meno Wima Wendersa, čo vás oslovilo v tomto prípade?
"Wenders je pre mňa ikonou. Je typ režiséra, ktorého niektoré filmy milujeme, iné neznášame, a tým sa dobrý režisér vyznačuje. Snaží sa objavovať nepoznané, s vedomím, že niektoré veci jednoducho nefungujú, no neobáva sa rizika."
Hrali ste v dvoch filmoch Atoma Egoyana. Úlohu v Egoyanovom filme Feliciina cesta ste však odmietli. Prečo?
"Bolo to po vzájomnej dohode - Atom sa rozhodol obsadiť do filmu Írku. Myslím si, že nikoho už nebaví pozerať sa na hercov snažiacich sa napodobňovať cudzí akcent. Atom je však veľmi lojálny k svojim hercom, v budúcnosti by som s ním opäť veľmi rada spolupracovala. Bol môj mentor, určite ovplyvnil moju režijnú prácu."
V čom bola spolupráca s Wendersom iná?
"Wenders je veľmi otcovský typ, stará sa o ľudí. Je skôr pozorovateľom, nesnaží sa hrať na režiséra a neustále sa utvrdzovať v tom, že ním je. Nehovorí veľa, ak niečo chce, povie to stručne a jasne."
O čom bude váš vlastný film, ktorý pripravujete?
"Chystám sa nakrútiť dlhometrážny film podľa poviedky The Bear Came Over the Mountain od Alice Munro. Bola by som rada, keby tam hrala Julie Christie."
Prácu v továrni snov striktne odmietate. Čo je pre vás také odstrašujúce na Hollywoode?
"Ako deväťročná som hrala vo veľkoprodukcii Dobrodružstvá Baróna Prášila Terryho Gilliama. Táto práca bola nočnou morou, odradila ma od ďalších hollywoodskych projektov. Pracovala som denne až 14 hodín, čo bolo v podstate ilegálne, no nakrúcalo sa v Taliansku, kam kanadské orgány na kontrolu nechodia. Celý čas som chcela ísť domov, za svoje "práva dieťaťa" som musela tvrdo bojovať. Vlastné deti by som nikdy nenechala hrať vo filme. Ani vo filme takého génia, ako je Terry Gilliam."
Je ťažké odolávať Hollywoodu?
"Chcem hrať len vo filmoch, ktoré by som si sama išla pozrieť do kina, no tých v Hollywoode nie je veľa. Čím je menší rozpočet, tým má režisér väčšiu slobodu. Mne viac vyhovuje nezávislý film. Mám šancu pracovať s vynikajúcimi režisérmi."
Pred niekoľkými rokmi ste vo filme Môj život bezo mňa stvárnili zomierajúcu matku. Ako sa dá na takúto úlohu pripraviť?
"Ťažko. Bola to postava, o ktorej som najviac premýšľala. Niekoľko mesiacov som sa prechádzala po Toronte a premýšľala, ako sa musí cítiť matka dvoch detí, ktorá vie, že musí zomrieť. Problém bol, že som si to vôbec nevedela predstaviť. Táto úloha ma naučila tešiť sa z každodenných vecí."
Autor: Ildikó Pongó(Autorka je filmová publicistka)
