ho na vlastnej koži spoznali obyvatelia Birminghamu, druhého najväčšieho mesta krajiny. Polícia sa v sobotu večer rozhodla evakuovať celé centrum vrátane čínskej štvrte, potom ako dostala od tajných služieb varovanie, že mesto je "vážne ohrozené".

Bol víkendový večer, keď je ruch na uliciach s reštauráciami, klubmi a krčmami najväčší z celého týždňa. Evakuácia tak zasiahla asi dvadsaťtisíc ľudí. Pre policajtov to bol ďalší test, ako zvládnuť rozsiahlu evakuáciu a zároveň nespôsobiť paniku. Počas hodiny bol stred mesta prázdny, ľudia políciu rešpektovali.

Policajti našli štyri balíčky, ku ktorým sa nikto nehlásil a riadeným výbuchom ich zneškodnili. Šéf miestnej polície Paul Scott Lee ale zdôraznil, že v nich výbušniny neboli a nesúviseli s nahlásenou hrozbou.

"V súčasnej klíme, ktorá vo svete panuje, je bezpečnosť našich obyvateľov absolútnou prioritou," povedal a dodal, že evakuácia bola adekvátna vzhľadom na naliehavosť varovania, ktoré dostali od tajných služieb.

Pre stovky ľudí to znamenalo prenocovanie mimo svojich domovov. Úrady sa o nich postarali: vytvorili náhradné prístrešky, vrátane postelí a prikrývok. Potom, čo polícia prehľadala celé centrum, mohli sa ľudia ráno opäť vrátiť domov.

Okamžitú evakuáciu sme zažili v sobotu popoludní na vlastnej koži neďaleko londýnskej stanice King's Cross, kde vo štvrtok vybuchla jedna z bômb.

Polícia začala pomaly žiadať ľudí, aby začali ustupovať dozadu. Len kúsok od nás stál prázdny červený autobus číslo 46, všetky jeho svetlá blikali. Okolie bolo prázdne, prístupové ulice zatarasili modročervené pásky polície. Nepríjemné napätie začalo stúpať, málokto sa ubránil myšlienkam či teroristi znova neudrú.

Policajti v žltých kabátoch boli pri evakuácii slušní, ale dôrazní. "Dámy a páni," začali pokojným hlasom, potom pridali na sile a dikcii: "Ustúpte dozadu, prosím!" A ľudia bez rečí počúvli, ustupovali, pýtali sa na náhradnú cestu, keď nemohli prejsť okolo stanice. Nakoniec keď už na autobus nikto nevidel, na miesto prichádzali ďalšie policajné autá.

"Je to ako choroba, teraz každá opustená taška bude dôvodom na evakuáciu, presne to isté sme prežívali v prvých rokoch intifády," poznamenáva izraelský turista a nakrúca si scénu na mobilný telefón.

Trvalo to pol hodiny. Žiadna ohlušujúca rana či záblesk, ktorý obyčajne sprevádza výbuch, sa nekonal. Polícia začala pomaly púšťať dopravu do doteraz uzavretých križovatiek a televízne štáby a fotoreportéri sa rútili k autobusu. Bol prázdny, modrý a opustený. Batoh, ktorý spôsobil celú bezpečnostnú akciu už na sedadle nebol.

Na stanici postával vystrašený muž. Sedel vnútri a všimol si batožinu bez majiteľa, ohlásil to vodičovi. Ten zastavil a zavolal políciu.

"Cítil som to ako svoju povinnosť. Nechcel som nikomu spôsobiť problémy," ospravedlňuje sa typicky britským spôsobom a ešte sa trasie. Svoje meno ale povedať nechce. Na miesto vodiča si sadá muž, zatvára dvere a vychádza na svoju trasu.

Je to ale iný vodič, ako ten, ktorí opustil svoje vozidlo v obave z výbuchu. Bol to pre neho taký stresujúci zážitok, že už sa nemohol vrátiť do služby.

Briti chcú dokázať teroristom, že ich hrozný čin nezastraší, ale nervozita, čudný pocit zraniteľnosti ich sprevádza na každom kroku. K pokoju neprispieva ani to, že polícia doteraz netuší, kto za útokmi stojí. A predovšetkým nevylučuje, že teroristická bunka v Británii ešte stále funguje, že má ďalšie výbušniny a môže znova udrieť.

Londýnčania teraz v metre rozmýšľajú: "Nevybuchne tá taška vedľa mňa?" Polícia ich neúnavne žiada, aby každý podozrivý opustený balíček hlásili. To takisto urobil cestujúci z autobusu 46 a nikto sa na neho nehneval, nikto sa mu nečudoval.

Autor: JOHANNA GROHOVÁ,Londýn