Už desať rokov je Srebrenica synonymom bolesti a plaču. 11. júla 1995 tu zavraždili takmer 8-tisíc Moslimov. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
Živej reťazi chlapov trvalo niekoľko hodín, kým 610 rakiev v zelenom súkne uložili do radu podľa moslimských tradícií. Zaplnili celú halu bývalej fabriky na akumulátory, kde sa pred 10 rokmi odohrala jedna zo srebrenických masakier.
"Okrem najvyšších politikov z okolitých krajín a niekoľkých svetových predstaviteľov prídu do Srebrenice tisícky príbuzných obetí masakry. Dokopy tu bude 50-tisíc ľudí," odhadoval Beriz Belkič, predseda výboru Nadácie Srebrenica-Potočari, ktorá sa stará o spomienkové centrum. Jeho súčasťou je cintorín, kde pochovávajú obete.
Jednou z tých, čo dnes pochovajú svojich príbuzných, je aj šesťdesiatnička Kada Chotičová. Počas masakry prišla o muža, brata aj syna. Manžela Seada pochovala už dávnejšie, dnes sa poslednýkrát rozlúči s bratom Ekremom. Jediného syna Samira stále nenašla.
"Najväčší strach mám z toho, že ho už nikdy nenájdu alebo neidentifikujú jeho telo," hovorí.
Ani po 10 rokoch sa nepodarilo identifikovať všetkých bosnianskych moslimov, ktorí prišli o život potom, ako 11. júla 1995 "chránenú zónu OSN" v Srebrenici obsadili bosniansko-srbské jednotky generála Ratka Mladiča. V priebehu niekoľkých dní vo východnej časti Bosny, ktorá ako palec vystrkuje do územia Srbska, zavraždili takmer 8-tisíc ľudí. Zatiaľ identifikovali len štvrtinu.
Krátko pred 10. výročím masakry objavili na kopci ďalší masový hrob s desiatkami tiel.
Autor: MIREK TÓDA, Srebrenica