miestnosti. Po hokejovom zápase All Stars NHL v Los Angeles sa viaceré novinárky bavili na kontrastnej muskulatúre zlatých olympionikov z Nagana. Hašek, ktorý v predvečer exhibície (29. januára) oslávil 37. narodeniny, si ako ženáč dávno prestal všímať posmešky na adresu svojho úzkeho hrudníka a tenučkých rúk. „Aspoň nemusím liezť do výstroja so zbytočnou záťažou. Niektorí brankári sú veľkí, ja sa viac spolieham na to, že mám nohy a ruky na správnom mieste v pravý čas.“

Skúsený Vincent Damphousse z výberu Severnej Ameriky vás prekonal už v 35. sekunde zápasu. Zábavná nálada?

„Exhibície sú naozaj predovšetkým dobrou zábavou pre ľudí i hráčov. Neznamená to však, že by som nebol koncentrovaný od začiatku, hoci údaj na časomiere ponúka aj takéto zjednodušené vysvetlenie. Vincent to urobil perfektne. Zo skúseností viem, že je ťažšie vychytať víťazný zápas po rýchlom, prípadne nešťastnom góle ako excelentný shutout.“

Zvyknete zdôrazňovať, že základom úspešnosti brankára je jeho mentálna kondícia. Ako ste na tom v ťažkej olympijskej sezóne?

„Absolútne v pohode. Veľmi mi prospelo, že po deviatich rokoch som z Buffala prešiel do Detroitu. Našiel som tam skvele organizovaný klub a predovšetkým vyspelých spoluhráčov, čo mi veľmi vyhovuje.“

Vaším posledným nesplneným cieľom – okrem titulu majstra sveta, na ktorý už veľmi nepomýšľate, lebo sa termínovo vylučujú – je zisk Stanley Cupu.

„Lenže teraz som zameraný len a len na olympiádu. Český tím má na to, aby obhájil zlato z Nagana. Verím, že ho vhodne doplnia typy ako Škoula, Eliáš, Sýkora. Na druhej strane to určite bude ťažšie ako v Nagane. Obrovskú silu má Kanada, Rusi, domáci Američania.“

Pred dvoma rokmi hral v All Star Game v Toronte aj váš bývalý spoluhráč z Buffala, slovenský útočník Miroslav Šatan.

„Miro je suverénne najlepší hokejista v Buffale, určite sa na výslnie vráti. Hokejové kvality na to nepochybne má, navyše je to veľmi inteligentný príjemný spoločník. V tejto sezóne dopláca na to, že Buffalo hrá, ako hrá, čo však určite nezapríčinil iba môj odchod.“

Vrátite sa niekedy k svojmu učiteľskému povolaniu, ktoré ste vyštudovali na Pedagogickej fakulte v Pardubiciach?

„Nezabúdam, že som to sľúbil. Teraz sa venujem iba biznisu vo svojej športovej firme Dominátor, čím nechcem znižovať význam kantorčiny. S deťmi pracujem rád, každé leto sa k nim vraciam do letných futbalových táborov. Ale raz by som naozaj chcel odučiť nejaké hodiny dejepisu.“

Vedľa sediaci guľatejší svalnáč JAROMÍR JÁGR sa pohotovo štylizoval do roly poslušného žiaka.

Lenže v Salt Lake, hoci práve tam 15. februára oslávite tridsiatku, budete pánu učiteľovi Haškovi robiť kapitána. Trúfate si?

„Vo vyspelom českom tíme už nepôjde o nejaké privilégiá či kompetencie. Kapitánsky pocit je zaväzujúci skôr navonok voči domácim fanúšikom v Čechách, ktorí budú určite nároční. Ale zasa sa aj trochu detsky teším na pocit, že na olympiáde privediem na ľad národný tím ako kapitán.“

Zvykli ste si vo Washingtone?

„Začiatky boli ťažšie, ale nie kvôli novému prostrediu, ale pre zranenia. Koleno aj slabiny držia, spolu s tým mi stúpa nálada. Lenže sú to krehké záležitosti, čo, žiaľ, dôverne bolestne poznám.“

Podľa fanúšikovského hlasovania mal mať isté miesto vo výbere All Stars aj váš washingtonský spoluhráč Peter Bondra.

„Určite. Konečná nominácia vyvolá vždy dosť polemík. Bondra je pán hokejista, na ľade nekorčuľuje, lieta. Peter je však osobnosť, ktorú to určite nerozhádže. Spomínam si, že aj pred rokom ho povolali zaskočiť za niekoho na poslednú chvíľu, a on sa im ospravedlnil, že už sľúbil cez voľné dni deťom program. Keby som mal rodinu ako on, na jeho mieste by som bol rád, že nemusím cestovať krížom cez celú Ameriku. Olympijská sezóna je beztak šialene nabitá.“

VOJTECH JURKOVIČ, Los Angeles