Už mnohí sa usilovali nájsť skutočného vinníka teroristických útokov a ukazujú prstom okolo seba na rôzne skupiny a krajiny. Vždy, keď na niekoho ukazujeme jedným prstom, tromi ukazujeme na seba. Skutočným vinníkom je každý človek, ktorému je ľahostajná chudoba, ktorú má okolo seba.
Nemáme dosť síl, aby sme sa s chudobnými rozdelili. Nemáme dosť síl na odpustenie dlhov. Nemáme dosť síl na skutočnú humanitárnu pomoc. Skutočná pomoc nie je taká, ktorá by podporovala závislosť od pomoci. Sme ochotní im dať rybu, aby nezomreli od hladu. Sme predsa ľudskí! Udicu im však už radšej nedáme. Až takí ľudskí nebudeme! Kde by sme potom dávali naše prebytočné ryby. Hádam neznížime ich cenu!
Niektoré krajiny premýšľajú o tom, že odpustia dlhy africkým krajinám. Sú ochotné zriecť sa peňazí, ktoré by aj tak nedostali. Na druhej strane robia (robíme) všetko pre to, aby naše trhy nezaplavili ich lacné produkty. Museli by sme sa uspokojiť so znížením svojej životnej úrovne.
Agrárne krajiny nikdy nesmú konkurovať priemyselným krajinám. Zabezpečili sme sa pred nimi cez štedré dotovanie poľnohospodárstva. Zabezpečili sme sa zabetónovaním obchodných reťazcov. Čo vlastne chceme od chudobných krajín, keď sme sa zabezpečili pred ich zbohatnutím? Chceme, aby tam vládol pokoj a aby mali lásku ku všetkým krajinám? Dovoľme im rozvíjať sa a nebohatnime na ich chudobe! Bojíme sa skutočných rozvojových programov. Tie totiž zlepšujú ich životnú úroveň a znižujú tú našu.
Zdá sa mi, že je veľmi málo človekov medzi ľuďmi v bohatších krajinách. Aj my začíname byť v očiach najchudobnejších bohatou krajinou. Budú na nás útočiť a my budeme investovať do protiteroristických opatrení? Nemali by sme radšej začať investovať do odstránenia chudoby? Nie je to viac ako útulky pre zvieratá, ekologické problémy a iné "veľké" problémy?
Zastavme chudobu a zastavíme terorizmus. Bojujme za ľudskú dôstojnosť a právo každého človeka slušne žiť z práce svojich rúk. Najväčšia bieda našej doby je to, že na zemi žije priveľa úžerníkov - bohatých ľudí, ktorí žijú z biedy chudobných. Dnes sa už aj banky a rôzne splátkové spoločnosti správajú vydieračsky. V prípade krajnej núdze sú všetky prostriedky spoločné. Nedostali sme sa do krajnej núdze ľudskosti?
cerven.blog.sme.sk
Autor: Jozef Červeň(Autor je katolícky kňaz)
