Funkový prezident. Tak hovoria 65-ročnému spevákovi, skladateľovi a aranžérovi Georgeovi Clintonovi, inšpiratívnej osobnosti, ktorá sa významom vyrovná svojmu predchodcovi Jamesovi Brownovi a nasledovníkovi Princeovi. Triapolhodinovú funkovú šou sme mohli na vlastnej koži zažiť v sobotu v bratislavskom Babylon klube vďaka projektu Music Academy.

Úvod patril Clintonovmu odvekému spolupútnikovi, klávesistovi Berniemu Worrellovi, ktorý je sám veľkou hviezdou. Štýlovo zahral Na krásnom modrom Dunaji a výkonný stroj s názvom The P-Funk All Stars sa rozbehol s ohromnou akceleráciou. Od prvých taktov bolo jasné, že toto je skutočný a živočíšny funk. Ohromná zábava, ale aj neskutočná muzikalita.

Na pódiu to priam vrelo. Clinton má dvadsaťčlennú skupinu, síce nie sú na pódiu všetci naraz, striedajú sa, ale aj tak sa ich na scéne vždy hmýrilo požehnane. Okrem bubeníka a basgitaristu traja klávesisti, traja až štyria gitaristi, dvaja dychári, speváci, raperi, tanečník, niektorí samozrejme bizarne vyobliekaní, to k funku a špeciálne ku Clintonovi patrí. Všetci išli naplno a pódium pulzovalo zmyselnou energiou.

Clinton je syntetizujúca osobnosť a necháva sa inšpirovať mnohými hudobnými žánrami, takže sme v hudbe mohli počuť všetky možné vplyvy. V každej sekunde sa dialo čosi vzrušujúce, hudobne aj vizuálne. Dôležitou súčasťou šou bol humor, zábava, teda to, čomu sa hovorí funky.

George Clinton s neodmysliteľnými pestrofarebnými vlasmi je patriarcha skupiny. Pôsobil ako charizmatický otec klanu. Spokojne sa prechádzal po pódiu, spieval, usmieval sa, zapálil si cigaretu, ktorá očividne neobsahovala tabak (na európskom turné sa mu určite páči, toto by si doma asi nemohol dovoliť).

Pri funku by sme predpokladali, že celá kapela bude čierna, ale našli sa aj belosi, napríklad klávesista či skvelý basgitarista Lige Curry, ktorý poctivo oddrel spolu s bubeníkom Frankiem Waddym celý koncert (všetci ostatní mali možnosť dožičiť si chvíľu oddychu). A samozrejme mladá huslistka a speváčka Lily Haydn. Sama je veľkou hviezdou, spolupracovala s Robertom Plantom a Jimmym Pageom, Stingom a vydáva sólové albumy. Clinton o nej hovorí, že je to Jimi Hendrix s husľami. Jej sóla, pri ktorých využíva wah-wah pedál a elektronické efekty patrili medzi vrcholy koncertu.

Tých vrcholov bolo viac, ak sa aj zdalo, že vyššie obrátky sú už nemožné, vždy prišlo niečo, čo vystúpenie posunulo ešte ďalej. Alebo vo vhodnej chvíli nastalo uvoľnenie, pretože Clinton veľmi dobre vie, že emócie majú limity a nedajú sa tlačiť donekonečna, aj keď kapela by to očividne dokázala. Dôležitým odľahčujúcim prvkom bol všadeprítomný humor: v pohyboch, výstupoch tanečníka či drobných "fóroch". Najväčší "fór" prišiel na záver - naozajstný, autentický rokenrol. Veľká funková šou sa skončila refrénom "Shake baby shake".

Bol to veľký koncert. Ak je cieľom hudby navodiť stav príjemnej ľahkosti a zároveň naplniť človeka novými vzrušujúcimi vnemami, splnila svoj účel. George Clinton a jeho suita to dokázali. Z koncertu sme odchádzali s pocitom, že sa vznášame pol metra nad zemou. Na takéto silné zážitky sa nezabúda. Sú nadosmrti.