Postoj väčšiny Srbov dokumentuje aj tento bilbord pripomínajúci Srebrenicu. Text na plagáte niekto prestriekal a napísal tam meno jednej z obetí bombardovania Belehradu lietadlami NATO. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Napriek objaveniu šokujúcej videokazety, na ktorej polovojenská jednotka Škorpióni (napojená na srbské ministerstvo vnútra) zavraždí šiestich Bosniakov zo Srebrenice si stále väčšina Srbov nemyslí, že Belehrad je spoluzodpovedný za masaker v Srebrenici.
Keď riaditeľka Nadácie Heinricha Bölla v Sarajeve Azra Džajičová začala hľadať priestory pre fotografickú výstavu o Srebrenici, nečakala, že najväčšie problémy bude mať práve v Belehrade. Výstavu piatich bosnianskych a piatich zahraničných fotografov otvorili v európskom parlamente v Bruseli. Videli ju už vo Washingtone a uvidia ju ešte v Ženeve či Prahe.
"Od začiatku nám bolo jasné, že Belehrad je najdôležitejší, ale taký silný odpor som nečakala. Nikde nám nechceli poskytnúť priestor, začali sa nám veľmi hrubým spôsobom vyhrážať radikálne pravicové organizácie, že prídu a výstavu zničia, dostali sme naozaj strach," hovorí Džajičová.
Nakoniec jej pomohlo belehradské Centrum za kultúrnu dekontamináciu, ktoré vzniklo počas režimu Slobodana Miloševiča, aby kultúrnymi a sociálnymi projektmi bojovali proti prejavom nacionalizmu, extrémizmu, antisemitizmu, nenávisti či xenofóbii.
"Predstavte si, že hneď ako sa zverejnila kazeta so Škorpiónmi, sa objavili konšpiračné teórie, že ide o montáž," hovorí riaditeľka centra Borka Pavkovičová. Spolu s Natašou Kandičovou z Fondu pre humanitárne právo a prezidentkou Helsinského výboru pre ľudské práva Sonjou Biserkovou hovoria nahlas, že Srbi sa dodnes nevyrovnali s minulosťou.
"Pripadáme si ako komáre, ktoré im nedajú spať," hovorí Biserková. S Miloševičom podľa nej zatiaľ vymizol len symbol, ale v žiadnom prípade nie ideológia.
Autor: rek
