Dnes pochovajú v Srebrenici ďalších 610 obetí masakru spred desiatich rokov. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
SREBRENICA, SARAJEVO - Presne pred desiatimi rokmi sa v Srebrenici vo východnej Bosne a Hercegovine začal najhorší masaker po druhej svetovej vojne. V priebehu niekoľkých dní tu bosnianskosrbské jednotky zavraždili takmer osemtisíc moslimských chlapcov a mužov.
Ani po desiatich rokoch nie je Srebrenica minulosťou. Ešte stále identifikovali a pochovali len o niečo viac ako 2000 obetí. Ďalšie sú roztrúsené v masových hroboch, ktoré znovu a znovu nachádzajú v okolí.
So Srebrenicou sa nevyrovnali ani politici ani spoločnosť. Srbi ani dnes nie sú ochotní uznať, že to bolo barbarstvo.
Na spomienkovú ceremóniu v Potočari pri Srebrenici dnes príde asi 50-tisíc ľudí. Počas najemotívnejšej časti pochovajú ďalších 610 obetí, ktoré sa podarilo identifikovať.
Napriek sprísneným opatreniam necelý týždeň pred výročím niekto položil neďaleko čerstvo objaveného masového hrobu na cestu 30 kilogramov výbušnín.
"Je to neuveriteľná vytrvalosť niektorých ľudí, ktorí v tomto čase na takomto mieste útočia na ľudskú dôstojnosť," hovorí poslanec Beriz Belkič, ktorý je predsedom správneho výboru Nadácie Srebrenica-Potočari.
Správa o výbušnine odradila asi polovicu ľudí, ktorí mali v piatok prejsť takzvanou púťou za slobodu.
Na 70-kilometrový pochod, ktorý pred desiatimi rokmi zachránil život tisíckam utečencov zo Srebrenice, prišlo nakoniec len tristo ľudí.
Z politikov, ktorí majú prísť do Srebrenice, pozvánku nezrušil nikto. Prídu delegácie z vyše 50 krajín, okrem iného prezidenti z Chorvátska, Albánska či Srbska. Práve plánovaný príchod srbského prezidenta Borisa Tadiča medzi časťou pozostalych vyvolal najväčší odpor.
Mnohí mu nezabudli, že sa po minuloročnom víťazstve vo voľbách nechal inaugurovať za prezidenta 11. júla - práve v deň výročia Srebrenice. Ešte viac im prekáža, že hlavní vinníci masakra Ratko Mladič a Radovan Karadžič sú stále na slobode. Belehrad ich dodnes nevydal Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu, kde čelia obvineniam z genocídy a zločinov proti ľudskosti. Preto do Srebrenice neprišla ani hlavná žalobkyňa v Haagu Carla del Ponteová.
Rozpaky vzbudzuje aj postoj Belehradu, kde srbskí nacionalisti zablokovali prijatie rezolúcie odsudzujúcej genocídu v Srebrenici. Na rozdiel od srbského parlamentu tak v minulých dňoch urobila Rada Európy a americký Senát.
Výskumné dokumentačné stredisko v Sarajeve, ktoré dáva dokopy databázu celkového počtu obetí vojny v Bosne (1992 - 1995) potvrdilo, že podobných krvavých udalostí ako v Srebrenici bolo viac aj keď nemali taký obrovský rozmer.
"Etnické čistenie bosnianskych moslimov bolo systematické a plánované a v žiadnom prípade nemohlo ísť o náhodné vojnové incidenty, ako sa to niektoré kruhy ľudí snažia relativizovať. Genocída sa naozaj stala v celej Bosne a Hercegovine a nie len v Srebrenici," povedal prezident dokumentačného strediska Mirsad Tokača.
Chronológia
16. apríla 1993 - Po ofenzíve bosnianskosrbských jednotiek vyhlásila OSN Srebrenicu a okolie za bezpečnú zónu.
6. júla 1995 - Nadránom začali srbské raketomety ostreľovať Srebrenicu.
9. júla 1995 - Tisíce utečencov z táborov na juhu enklávy zaplavilo Srebrenicu. Srbi vzali ako rukojemníkov asi 30 holandských vojakov.
10. júla 1995 - Veliteľ holandských síl, podplukovník Ton Karremans, požiadal po ostreľovaní stanovíšť jeho mužov o letecký zásah proti Srbom. Velenie síl OSN to najskôr odmietlo, po ďalšej žiadosti lietadla vzlietli. Srbi nakoniec útoky zastavili a letecký úder odvolali.
11. júla 1995 - Srbské útoky neutíchli, Karremansova ďalšia žiadosť o letecké útoky neuspela - podľa jedného z údajov sa cestou stratila, podľa iných sa holandskému veliteľovi vrátila s tým, že ju poslal na zlom formulári. Okolo 10.30 h nakoniec Karremans požiadal znova, no lietadlám dochádzalo palivo a museli sa vrátiť na základňu.
- O 14.30 h zaútočili dve holandské stíhačky na srbské pozície okolo Srebrenice, ďalšie útoky odvolali potom, čo Srbi pohrozili, že zabijú holandských rukojemníkov.
- Okolo 16.30 h prišiel do Srebrenice veliteľ srbských jednotiek, generál Ratko Mladič, ktorého sprevádzal televízny štáb.
12. júla 1995 - Autobusy začali odvážať ženy a deti na moslimské územie. Muži 15- až 75-roční boli izolovaní, údajne pre vyšetrovanie, či nespáchali vojenský zločin.
- Počas nasledujúcich 30 hodín srebrenickú enklávu opustilo asi 23-tisíc žien a detí, 15-tisíc moslimských vojakov sa pokúsilo prejsť cez hory ku svojim jednotkám, veľká časť z nich padla do zajatia.
13. júla 1995 - V skladisku v dedine Kravica zabili prvých neozbrojených moslimských zajatcov.
- Holandskí vojaci odovzdali Srbom okolo 5000 utečencov zo základne v Potočari. Výmenou za to Srbi prepustili 14 vojakov OSN. (čtk)
