Prečo sa čoraz častejšie prijímajú zákony, ktoré sa musia novelizovať hneď, prípadne pár mesiacov po prijatí?
„Každý zákon treba nechať trochu pôsobiť v praxi a potom zhodnotiť. Mnohé z právnych predpisov sa novelizovali niekoľkokrát za sebou aj preto, že sa snažíme urýchliť harmonizáciu s právnym poriadkom Európskej únie. Ale častejším dôvodom, žiaľ, je, že len čo návrh zákona opustí pôdu vlády, začnú pôsobiť lobistické skupiny, ktoré presvedčia časť poslancov. Tí potom odhlasujú iné návrhy ako pôvodné. Ale tých zhruba 350 zákonov, ktoré sme za súčasné volebné obdobie prijali, predstavuje obrovský kus práce a mnohé z nich sú krokom vpred.“
Pracuje vláda aj teraz na vrátenom návrhu zákona?
„Áno, máme vrátený zákon o súdnej rade a budú s ním veľké ťažkosti. Vláda dala návrh do parlamentu a poslanci ho zmenili. Prezident návrh vrátil a výsledok je taký, že aj úpravy, ktoré navrhol on, nie sú dostatočné. Asi budeme musieť urobiť nový čistý zákon.“
Nie je to spôsobené aj nezáujmom poslancov a tým, že si návrhy zákonov poriadne nepreštudujú a potom navrhujú neprijateľné zmeny?
„Každý poslanec by si mal nájsť taký systém, aby sa mohol venovať aspoň vybraným častiam dokonale. Potom by sa nestávalo, že vznikajú náhodné návrhy. Druhá vec je, aby nepodľahli tlaku najmä rôznych lobistických skupín. Skúsenosti s nimi máme aj v legislatívnej rade vlády.“
Veľa zlých návrhov zákonov vyšlo už z ministerstva. Na ktorom ministerstve robia najviac chýb?
„Keby som robil štatistiky, boli by klamlivé. Ministerstvo financií vlani predložilo asi dvadsaťsedem právnych predpisov, iné ministerstvo predložilo tri-štyri. Ale je pravda, že na ministerstvách nie je dostatočná príprava. Stáva sa nám, že dôvodové správy, ktoré majú byť presvedčivé, nie sú dobre spracované, mnohé úpravy nerešpektujú systém nášho právneho poriadku.“
Majú ministerstvá slabých legislatívcov alebo je na nich taký veľký nápor, že zákony neurobia dobre?
„Stále sa nepodarilo pritiahnuť do legislatívy právnické špičky. V štátnej správe sú nízke platy. Veľa schopných právnikov je v súkromnej sfére a zarábajú o dosť viac. Prebehla aj generačná výmena, na ministerstvách sú mladí ľudia, ktorí s legislatívou začínajú. Niektoré ministerstvá postupujú neštandardne v tom, že návrh zákona pripravujú inžinieri, čiže vecné rezorty, a legislatívci to často nevidia. Bolo to cítiť na ministerstve financií a na ministerstve hospodárstva.“
V súvislosti so zmenou zákona k horšiemu sa často hovorí o poslancovi Cuperovi. Známy je aj tzv. Cuperov dodatok. Je to poslanec, ktorý najviac kazí zákony?
„Kolega Cuper sa už niekoľkokrát svojimi návrhmi sekol. Ale zďaleka nie je sám. Viacerým poslancom pokus o vylepšenie vládneho návrhu zákona nevyšiel. Ale mnohí poslanci urobili kus práce, veď bolo schválených osemdesiat poslaneckých návrhov zákonov.“ (rf)
