V sobotu vraj bolo na žofínskom parkete aj napriek sileným úsmevom skôr ako na pohrebe. Príjemný večer na plese bývalej Štvorkoalície podľa vopred vytlačeného programu želali nielen Karel Künhl a Cyril Svoboda, ktorí na plese boli, ale i Hana Marvanová a Michael Žantovský. Šéfka Únie slobody vysvetlila svoju neúčasť silnou nádchou.

Na parkete ples otváral šéf KDU-ČSL Cyril Svoboda so svojou manželkou. „Nie som zdatný tanečník, ale valčík ešte slušne zvládnem,“ povedal o svojom výkone.

FOTO - ČTK

Definitívny rozpad českej Štvorkoalície musel na tvárach ich hlavných protivníkov vzbudiť úsmev. Po jej rozdrobení to vyzerá, akoby sa v Čechách takmer nič nestalo a začína sa tam, kde politické strany skončili po voľbách v roku 1998. Akurát šéf Občianskej demokratickej strany Václav Klaus sa cíti o niečo lepšie.

Zoskupenie, ktoré vzniklo v septembri 1998 ako odpoveď na opozičnú zmluvu medzi sociálnymi demokratmi a Občianskou demokratickou stranou, nedokázalo prežiť ani jedno volebné obdobie pod taktovkou predsedu vlády Miloša Zemana a šéfa parlamentu Václava Klausa. A do parlamentných volieb vypísaných na jún je blízko.

Štvorkoalícia odmietala účelové spojenectvo vládnych sociálnych demokratov, ktorých tolerovala ODS aj napriek tomu, že ešte pred voľbami boli úhlavní nepriatelia.

Nedá sa povedať, že by sa Štvorkoalícii nedarilo. Na jeseň v roku 2000 skončila v krajských voľbách druhá za ODS a v senátnych voľbách bola najúspešnejšia. Ešte pred rokom mala v prieskumoch 36-percentnú podporu.

Štvorkoalíciu potopila neschopnosť rozoznať podstatné od nepodstatného. Dych stratila pri dohadovaní sa o vhodných volebných lídroch a zostavovaní volebných kandidátok. Chýbala silná osobnosť - Karel Kühnl bol nepresvedčivý rovnako ako jeho predchodca na čele koalície, šéf KDU-ČSL Cyril Svoboda. Strany nevyznávali spoločné hodnoty a zrejme ani predstavy o prerozdelení kresiel v budúcej vláde.

K tomu treba pridať osobné averzie medzi niektorými členmi najsilnejších strán KDU-ČSL a Úniou slobody. Tá minulý rok v októbri (tiež po dlhých debatách) pohltila menšiu Demokratickú úniu.

Štvorkoalícia napokon dodýchala po škandále okolo dlhšie známeho dlhu Občianskej demokratickej aliancie, najmenej významnej strany koalície. Program zmeny zostal v dôsledku toho dokonale „upozadený“.

Čo teraz môže udržať dvojblok KDU-ČSL a US-DEU pohromade, ak „štvorku“ neudržala ani opozičná zmluva? Negatívne vymedzenie voči politickým oponentom v Česku nestačí (machiavelistické spojenectvo ČSSD a ODS predsa len nie je takým nebezpečenstvom pre demokraciu, akou je Mečiar na Slovensku alebo Miloševič v Juhoslávii). Konzervatívni kresťanskí demokrati si s liberálnejšou Úniou slobody rozumejú v otázkach integrácie do Európskej únie, to však na zlepenie nového zlepenca nestačí.

Dvojblok KDU-ČSL a US-DEU bude o novom spojenectve rokovať dnes. Šéfka Únie slobody Hana Marvanová zatiaľ nevylúčila, že by strana mohla ísť do volieb aj samostatne. Dobrý dôvod na spojenectvo týchto strán ale zostáva. Sú to voliči, ktorých sklamala „štandardizácia“ českej politickej scény v podaní ČSSD a ODS. Plné námestia počas televíznej krízy v roku 2000 a krátky úspech výzvy Ďakujeme, odíďte rok predtým ukázal, že nahnevaných ľudí nie je málo. Protestné hlasy by mohli napriek všetkým zakopnutiam dvojblok (ak bude existovať) vrátiť do hry.