u a vedeckú pracovníčku zoologickej záhrady Taronga v Sydney. Vedkyňa zistila, že samce vyludzujú buď krásnu melódiu, podobne ako vráskavec dlhoplutvý, alebo, naopak, temne hučia, podobne ako fanúšikovia na futbalovom zápase. Závisí to od toho, aký typ samice hľadajú. Podľa nápevov rozdelila Rogersová samce na "rugbyových drsniakov" a "citlivých romantikov". Rugbisti hučia opakované a dlhé nápevy, a tak si hľadajú typ partneriek, ktoré biologička nazvala domácimi maminami - sú to samice, ktoré sa pozorne starajú o svoje mláďatká a ani na krok sa od nich nepohnú. Citliví romantici lákajú, naopak, svojím spevom samice - "pracujúce matky". Tieto samice nechávajú mláďatá na ľade, a ony idú zatiaľ loviť ryby. Kým sa vrátia, otcovia na ne čakajú v "detskom kútiku".

Rogersová prirovnala antarktické tulene k džezovým hudobníkom, pretože denne vydržia spievať až trinásť hodín len s občasnými dvojminútovými prestávkami. Ich hlas počuť pod vodou až do vzdialenosti

40 kilometrov. Spôsob ich dvorenia možno podľa biologičky prirovnať zas k internetovej zoznamke: "Hovoria - vyber si ma, vyber si ma, dúfajúc, že ich volanie bude vypočuté."