Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne máme na mysli?

Posielajte nám fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí, fotografie zo súkromného života, slávnostné i z práce. Zábery dedín, miest, dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny aj zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe.

Časové ohraničenie: dozadu, do hlbín histórie nijaké, smerom k dnešku zhruba do polovice 20. storočia.

Tu treba vysloviť dôležitú prosbu: Bez určenia KTO je na fotografii, alebo ČO fotografia zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže, prípadne bez ďalších informácií nie je fotografia či písomnosť dokumentom, nemá výpovednú hodnotu, a teda ju nemožno použiť.

Každý dokument treba očíslovať (tak, aby sa nepoškodil), a v osobitnom sprievodnom zozname uviesť k číslu popis, vysvetlivku, prípadne meno a adresu autora, ak je známy. A všetko označiť menom odosielateľa.

Ako to chceme použiť?

Najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom

Q 111 vytvoria originálnu publikáciu.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu: Piesne a iné texty.

Kam posielať materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronské-

ho 4, 831 02 Bratislava

Tieto pohľadnice síce nepochádzajú z územia Slovenska, ale týkajú sa Slovákov - Dolnozemcov žijúcich na území dnešného Maďarska. Napísali ich pred prvou svetovou vojnou a počas nej mladí slovenskí vojaci slúžiaci v maďarskej armáde a poslali ich do svojej rodnej obce Tótkomlosa (nazývanej aj Slovenský Komlóš) v juhozápadnej časti Maďarska, južne od centra dolnozemských Slovákov Békešskej Čaby, kde je dnes konzulát SR.

Mená na pohľadniciach sú písané po maďarsky, ako bolo zvykom zapisovať Slovákov do matriky. Pohľadnice som získal z archívu mojej nebohej matky a nebohého otca v roku 1980.

Pohľadnice do istej miery evokujú atmosféru prvej svetovej vojny. Na každej sú osoby (konkrétne alebo neznáme) pri nejakej činnosti alebo len pri pózovaní. Pozdravy sú písané trochu kostrbatou slovenčinou, kde-tu aj s pravopisnými chybami, veď ich pisatelia vychodili iba niekoľko tried základnej školy, vtedy ešte slovenskej, a odrážajú hovorovú reč na Dolnej zemi. Pozoruhodné sú aj pečiatky odoslania, pečiatka vojenského útvaru, vojenskej cenzúry.

Ing. Michal

Francisci,

Bratislava