Blair rozpráva zväčša rýchlo, včera však v škótskom Gleneagles počas prejavu robil medzi vetami nezvyčajne dlhé prestávky. Hneď po vystúpení odcestoval do Londýna.
Často ho hania, že vládne prezidentským štýlom. Práve včera sa mal prejaviť ako silný líder, krízový manažér. "Je dôležité, aby tí, čo stoja za útokmi, pochopili, že naše odhodlanie ochrániť náš spôsob života a naše hodnoty je väčšie, ako ich odhodlanie spôsobovať smrť a skazu nevinným ľuďom."
Za premiérovým chrbtom stáli s vážnym výrazom v tvári George Bush a Jacques Chirac. Práve s Bushom spojil Blair svoj osud, keď sa po jeho boku pustil do vojny proti terorizmu. Útok na Afganistan verejnosť prijala, vojna v Iraku ale Blaira pripravila o mnoho priaznivcov.
Blair má šťastie, že vedie odhodlaný národ. Už prvé reakcie Londýnčanov včera naznačovali sebavedomie podobné tomu z 2. svetovej vojny pri nemeckom bombardovaní.
V posledných týždňoch sa zdalo, že Blair nabral po nie veľmi presvedčivom víťazstve v májových parlamentných voľbách druhý dych. Po triumfe Londýna v tvrdom súboji s Parížom o organizovanie olympijských hier v roku 2012 sa zdalo, že sa mu vrátila iskra úspešného politika, ktorému sa darí vo všetkom, na čo siahne. O jeho odchode z veľkej politiky, ktorí mnohí tipovali už na budúci rok, sa začalo pochybovať.
Summit krajín G8 mal potvrdiť jeho úspech, aj keď sa nečakalo, že sa svetovým lídrom podarí dohodnúť na všetkých otázkach ohľadom pomoci Afriky a klimatických zmien.
Stačil deň a Briti spadli spolu s premiérom z olympijskej eufórie tvrdo na zem. Blair stojí pred úplne inou, okamžitou výzvou postaviť sa presvedčivo proti teroristom.
