FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Porotu zaujal maľbami s ironickým nazeraním na geopolitické a kultúrne danosti domáceho regiónu, ocenila ho za invenčné narábanie s dejinami umenia, ale aj za fiktivnú politickú Stranu železných. Sám svoje umenie prirovnáva ku kuchárovi: "V mojom recepte je štipka melanchólie, štipka absurdity, štipka romantiky a trochu idealizmu, okorenené mojím čiernym humorom a úctou k starým majstrom. Vznikne chuť a konečná škatuľka, ktorá má názov Strana železných."
Súčasťou Ceny Oskára Čepana je aj pobyt v New Yorku. Čo od neho očakávate?
"V Amerike som ešte nebol. Pozriem si veľké galérie, svojich obľúbencov a veľkých majstrov. Absolvujem prezentácie so svojím portfóliom a verím, že nadviažem nové kontakty."
Vaše maľby obsahujú veľa symbolov odkazujúcich ku komunistickej minulosti Slovenska. Rátate s tým, že na Západe tomu nemusia porozumieť?
"Áno, som zvedavý na ich reakcie. Myslím si, že ľudia v Amerike nebudú tomu rozumieť. Preto chcem mať pripravený odborný komentár z pera domácich teoretikov."
Vyhrali ste maľbou, ktorá však nebola vaším jediným vyjadrovacím prostriedkom. Bola súčasná trendovosť maľby dôvodom, že ste pri nej zostali?
"Vyskúšal som si rôzne médiá - fotografiu, inštaláciu, videá. No do maľby som sa úprimne zamiloval. Zaujíma ma proces tvorby aj výsledný produkt."
Boli ste ocenený za invenčnú prácu s dejinami umenia. K čomu sa v histórii hlásite?
"Inšpirujem sa ranou renesančnou kompozíciou, aj keď nie vo všetkých obrazoch. Obdivujem a hlásim sa k dielam dela Francescu, Fra Angelica, Giotta, Ducia, klasicistu Davida či romantika Caspara Fridricha. Fascinujú ma."
Čo z renesančnej kompozície prenášate do svojich obrazov?
"Klasický zlatý rez a ako hovoria Česi - řád, teda poriadok. Súčasná slovenská maľba akoby sa vyhýbala histórii, prevládajú japonizujúce vplyvy, je trochu trendová. Viem, že idem proti prúdu, ale neprekáža mi to. Dokonca je to moja záľuba."
Vaše obrazy sú takmer monochrómne. Prečo?
"Voľakedy som používal krikľavejšie tóny žltej, modrej, zelenej, ale prešiel som na opačný protipól. Hnedá je pre mňa symbolom antikomercie a opozície voči svetu reklamy, ktorá je všade okolo nás. Vlastnosti hnedých a šedých sú pre mňa dôležité aj vzhľadom na charakter obsahu mojich malieb."
Pracujete aj s fenoménom kolektivizácie a priemyslu spred pádu železnej opony. Čo vás na tom priťahuje?
"Niekomu sa zdá, že oslavujem komunizmus, ale to nie je tak. Páči sa mi však oslava ideálu. Počas druhej svetovej vojny bolo umenie podriadené diktátu, ale malo ideu. Umenie malo jasne vytýčený cieľ a snažilo sa ho dosiahnuť. Postmoderna akoby ideu nemala. Chýba mi tu jasný cieľ."
Vy máte jasný cieľ?
"Chcel by som zachytiť dokonalosť a ideál."
Mali ste desať rokov, keď padol komunistický režim v našej krajine. Je to dobré komentovať niečo, s čím nemáte osobnú skúsenosť?
"Žijeme v globálnej dedine. Skúsenosť informácie tam je, všetko sa rozoberá, aj komunizmus. Všetci predsa dobre vieme, o čo tam išlo."
Vo svojich vyjadreniach hovoríte o nostalgii a zároveň smútku z dnešného sveta. Čo pociťujete ako najväčší problém súčasnej spoločnosti?
"Všetko je dovolené. Chýba tu poriadok, disciplína, a to sa mi nepáči. Nechcem kritizovať, ale ukázať smer. Celá postmoderna komentuje, čo sa deje, ale neponúka východisko zo situácie, v ktorej sa nachádzame."
Myslíte si, že Strana železných, ktorej ste spoluzakladateľ, niečo vyrieši, alebo je to iba recesia?
"Je to recesia, ale berieme to vážne."
Čím zaujali porotu finalisti:
Ján Vasilko (1979), Fakulta umení TU Košice - v témach mieša vtipné a posmešné s dôstojným a vážnym, historické umenie so súčasným, v jeho maľbe sa spája úprimný idealizmus, romantizmus a melanchólia s racionálnym konceptom tvorby.
Radovan Čerevka (1980), Fakulta umení TU Košice - sériou krátkych videí a inštaláciou rieši politické obsahy, zameriava sa na absurditu konfliktých a brutálnych situácií zo života v krízových oblastiach, konkrétne na príklade čečensko-ruského konfliktu.
Radim Labuda (1976), Akademie umění Praha - videami aktualizuje voyeristické pozorovanie každodennosti, spracúva vzťahy medzi túžbou, pohľadom a rodovou identitou.
Ingrid Višňovská (1978), VŠVU Bratislava - priestorovou laserovou inštaláciou sa pokúša o myšlienkové vymedzenie pojmu priestor, skúmanie jeho interakcie a vplyvu na človeka.
Cena Oskára Čepana sa pripravuje na zmeny
Cena Oskára Čepana, jediná domáca cena pre mladých výtvarníkov do 35 rokov, sa udeľovala tento rok po desiaty raz. Zvíťazil absolvent košickej Technickej univerzity Ján Vasilko. Porota podľa slov predsedu poroty Dušana Zahoranského vyberala spomedzi troch favoritov. "Rozhodla aj záverečná forma prezentácie, ktorá je v konečnom dôsledku determinovaná aj galériou a jej výstavnými priestormi."
Cena, ktorá je pandantom českej prestížnej Ceny Jindřicha Chalupeckého, sa udeľuje v Galérii mesta Bratislavy. Priestory tejto galérie sú však nedostatočné a historicky zaťažené, preto usporiadatelia ceny intenzívne hľadajú nové výstavné miestnosti. "Je to prvý bod, ktorý by sa mal od budúceho roka posilniť," prezrádza Zahoranský.
Meniť sa budú aj podmienky samotnej súťaže. Doteraz sa mohli umelci prihlasovať do predkola sami. Z uchádzačov sa vyselektovali štyria finalisti a z ich záverečnej prezentácie vo forme výstavy bol porotou určený víťaz. Na budúci rok však organizátor pripravuje zmeny. "Vytvorí sa komisia, ktorej členovia budú nominovať umelcov do predkola," hovorí pre SME koordinátorka ceny Jana Oravcová z Nadácie - centra súčasného umenia, organizátora súťaže. "Výtvarníci budú nominovaní na základe svojich doterajších umeleckých výstupov a prezentácií, či už doma, alebo v zahraničí."
V Prahe odovzdáva Cenu Jindřicha Chalupeckého jej spoluzakladateľ Václav Havel. Na otázku, či boli snahy o spojenie vysokej politiky s umením v prípade Ceny Oskára Čepana, odpovedá Oravcová, že v minulosti oslovili prezidenta Rudolfa Schustera, no bez odozvy. "Sme v spojení s americkou ambasádou, preto cenu odovzdávala manželka charge d'affaires USA na Slovensku Nena Thayer," informuje Oravcová.
Tento rok sa do súťaže prihlásilo 37 záujemcov. Spolu s víťazom Jánom Vasilkom vystavujú finalisti Radovan Čerevka, Radim Labuda a Ingrid Višňovská v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy potrvá do 4. septembra.
(kop)
