Pálilo horúce júlové slnko, ale ona trvala na tom, že pôjde v čiernom. Mala šaty prísneho strihu, hustý závoj a vysoké čižmy. Bola omámená liekmi proti bolesti, ktoré jej dali milosrdní strážnici, ale aj tak sa musela strašne báť. Celý čas nezdvihla hlavu, aby nevidela slučku, ktorá sa hojdala nad dreveným pódiom. Keď jej nasadzovali čiernu kapucňu, vyslovila vetu: Nenechajte ma spadnúť. Spolu s ňou odvisli ešte traja muži. Všetci boli zapletení do atentátu na prezidenta Abrahama Lincolna.

Volala sa Mary Surratová a v dejinách americkej justície spôsobila revolúciu: bola prvou ženou, ktorú odsúdili na smrť. Jej vina však vraj nebola nikdy dokonale dokázaná. Dnes existuje spolok na ochranu jej mena, ktorý tvrdí, že jej poprava bola justičnou vraždou. O jej účasti na atentáte na Lincolna existuje minimálne toľko konšpiračných teórií ako o samotnej vražde prezidenta. Mary Surratová odvisla na šibenici 7. júla 1865, pred 140 rokmi.

Hoci pochádzala z vidieka, jej matka trvala na tom, aby mala lepšie vzdelanie. Ako dvanásťročnú ju zapísala na katolícku dievčenskú školu vo Virginii. Malá Mary konvertovala na katolicizmus a prijala meno Eugenia. Práve to, že Surratová a niekoľkí ďalší obvinení z vraždy Lincolna boli katolíci sa podpísalo pod jednu z teórií, podľa ktorej bol za atentátom dokonca sám pápež.

Sedemnásťročná Mary Jenkinsová sa v roku 1840 vydala za o 11 rokov staršieho Johna Surrata. Mal hostinec s poštovým úradom a kopu dlhov. V rýchlom slede sa im narodili tri deti: dcéra a dvaja synovia. Mladší John ju neskôr namočil do sprisahania proti prezidentovi Lincolnovi.

V roku 1862 zúrila v Amerike občianska vojna. Mary zomrel muž a na krku jej zostal hostinec a farma. Hostia jej dlhovali veľa peňazí, ale mnohí boli vo vojne a tam sa dlhy nedajú naháňať. Mary sa rozhodla hostinec prenajať Johnovi Lloydovi. Presťahovala sa aj s dcérou do Washingtonu a otvorila si tam vývarovňu a malý penzión. John Lloyd bol ďalším prekliatím jej života: práve jeho výpoveď spôsobila, že Surratová skončila na popravisku.

Do domu vo Washingtone vodil jej syn John čudných ľudí. On sám bol špiónom južanskej konfederačnej vlády. Surratovci aj Jenkinsovci nemali radi prezidenta Lincolna a jeho snahy o zrušenie otroctva, hovorilo sa o nich, že sú rasisti a náboženskí fanatici.

Častým návštevníkom u vdovy Surratovej bol aj obľúbený shakespearovský herec a neskorší vrah prezidenta John Wilkes Booth. Nevie sa, či sa Surratová do jedného z najkrajších mužov Ameriky zamilovala, alebo chcela pomôcť synovi. Ten už niekoľko mesiacov spriadal plány na únos nenávidenej hlavy štátu.

Faktom je, že niekoľko dní predtým, ako Booth na prezidenta vystrelil vo Fordovom divadle, odišla do svojho hostinca na vidieku. Tam Johnovi Lloydovi nariadila, aby pripravil zbrane ukryté v hostinci. Posol si ich mal vyzdvihnúť 14. apríla 1865, v deň, keď zabili Abrahama Lincolna.

Tri dni po jeho smrti si pre Surratovú prišli policajti. Veľmi jej uškodilo, že pri jej zatýkaní na dvere penziónu zaklopal Lewis Paine, ďalší podozrivý zo sprisahania. Paine tvrdil, že Surratová je nevinná a o plánoch na atentát nič nevedela. Ostatní podozriví však tvrdili opak.

Surratová počas procesu niekoľkokrát zásadne zmenila výpoveď a pôsobila veľmi roztržito. Objavili sa špekulácie, že na lavicu obžalovaných ju posadili len pre to, aby prinútili vrátiť sa jej syna. Ten sa ukrýval v Európe a vrátil sa do Ameriky až po troch rokoch. Postavili ho pred súd a oslobodili.

Časť porotcov síce tvrdila, že Surratová je vinná z konšpirácie, ale nechceli mať nič spoločné s tým, že bude popravená. Argumentovali jej "pohlavím a vekom". Na tom stavala aj žiadosť o milosť. Prezident Andrew Johnson ju však zamietol, lebo Surratová "vytvorila a udržiavala hniezdo konšpirátorov".

Štyri roky po Surratovej poprave vláda povolila jej dcére pochovať matkine pozostatky. Z vývarovne vo Washingtone je dnes čínska reštaurácia.

Zajtra - fašistický režim vo Vichy