a regionálne dejiny národného socializmu a zároveň partnerstvá s mestami v stredovýchodnej Európe, pričom ho osobitne zaujímajú dejiny židovstva v týchto multikultúrnych mestách.

A takto vznikla dvojjazyčne vydaná kniha Kaschau war eine europäische Stadt/Košice boli stredoeurópskym mestom (Arco, Wuppertal 2005, slovenský preklad Adam Bžoch), ktorá má výstižný podtitul Sprievodca a čítanka židovskej kultúry a židovských dejín v Košiciach a Prešove.

Okroya interesuje najmä osud národnostných či náboženských menšín, ktorých len v Košiciach žije doteraz podľa neho deväť: Slováci, Česi, Maďari, Rusíni, Rómovia, Poliaci, Ukrajinci, Židia, Nemci. Autor hovorí v tejto súvislosti o "Európe mnohosti" a vyslovuje svoj obdiv nad dlhodobou schopnosťou rôznorodého obyvateľstva tolerovať sa navzájom. To, pravda, neznamená, že tu vládol iba pokoj, veď už vznik Československa v roku 1919 a jeho rozpad v roku 1938 rozpútal národnostné a neskôr i rasové nenávisti. A práve na prenasledovanie a deportácie Židov do koncentrákov sa Okroy sústredil predovšetkým.

Z pôvodných plánov mesta si zrekonštruoval staré, už zväčša neexistujúce Košice, do pôvodných ulíc, uličiek a štvrtí "vrátil neexistujúce obyvateľstvo a niektoré významné osobnosti (napr. S. Márai) a potvrdil si aj vďaka ešte žijúcim pamätníkom, aký úrad bol v tej či onej budove, kto kde býval, čím sa zaoberal a či skončil v transportoch smrti. Košice boli vtedy veľkým prekladiskom odsúvaných Židov (bol medzi nimi aj nobelovec - spisovateľ Elie Wiesel), ktorých cez Prešov odvážali do Osvienčimu.

Okroy však nevníma Košice iba cez smutnú kapitolu transportov, ale zamyslel sa aj nad dejinami Židov od roku 1492, keď do Košíc prišiel Jakob Mendel ako razič mincí, cituje rozličné úradné zákazy a povolenia pre túto skupinu obyvateľov, všíma si ich životný štýl, ich významný príspevok k hospodárskemu rozkvetu mesta, pripomína stavby synagóg, vznik cintorínov. Takto v chronologickom slede, po krátkej analýze situácie za slovenského štátu, resp. v Maďarmi obsadenom meste, sa dostáva až k roku 2003, keď musí konštatovať (bez komentára), že vandali zničili na židovskom cintoríne 163 náhrobkov.

Obdobná malá kronika židovskej obce je aj v kapitole o Prešove, kde sa prvý Žid usadil až v roku 1780. Okroyove prechádzky po oboch mestách nútia viac k smutnému zamysleniu než k nejakému obdivu povedzme architektonických pamiatok, čo je typický objekt pre turistov.

Unikum tejto knihy tvorí tzv. Košická čítanka, príloha, obsahujúca publicisticko-reportážno-spomienkové texty, ktoré sa týkajú Košíc: počnúc Uhorským Simplicissimom Danielom Speerom zo 17. storočia, cez E. E. Kischa, S. Máraia, E. Goldstückera, I. Olbrachta, našich súčasných spisovateľov S. Rakúsa a D. Šimku až po Rakúšanov J. Rotha a K. - M. Gaussa.

Je to integrálna súčasť tejto pozoruhodnej publikácie, ktorej autor si zaslúži vďaku za mravčiu prácu, akú vykonal, aby vzdal hold najmä židovskej časti obyvateľov týchto miest. A tá dvojjazyčnosť iste prispeje k úspechu knihy.