Britská kapela Morcheeba zaujala fanúšikov v druhej polovici deväťdesiatych rokov, keď servírovala zádumčivý a depresívny trip-hop. Kapela sa však po štyroch rokoch presunula k popovej bezstarostnosti, s pesničkou Rome Wasn't Built in a Day sa dostala do hitparád a väčšiny svetových rádií. Na konte má päť albumov a jednu kompiláciu najväčších hitov. Na snímke gitarista Ross Godfrey. FOTO - SITA
Šesť hodín pred triumfálnym koncertom Morcheeby na festivale Topvar Rockfest v Novom Meste nad Váhom poskytol SME exkluzívny rozhovor gitarista ROSS GODFREY, jedna tretina základného jadra tejto britskej hudobnej chuťovky.
Začnime trochou historickej sebareflexie: na prvých dvoch albumoch znie vaša hudba melancholicky a depresívne, v roku 2000 prišla tretia platňa a vy ste boli zrazu usmiati a šťastní. Čo sa stalo?
"Predali sme vyše tri milióny kópií po celom svete, takže sme si celkom dobre zarobili, a to nás rozveselilo. Nie, žartujem. Pravda je, že po nahraní druhého albumu sme spolu s bratom prežívali dosť smutné a ťažké obdobie, z ktorého sme sa liečili hudbou."
Zrejme to zabralo.
"Hudba je výborný terapeutický nástroj, taká droga, ktorá má okrem hlavných aj vedľajšie účinky. Z týchto nálad sme sa úspešne vyhrabali práve tretím albumom, chceli sme spoznať nových ľudí a osláviť život so všetkými jeho radosťami. Zažili sme kopec zábavy a na koncertoch naši fanúšikovia konečne nezaspávali. Vždy sme však chceli znieť ako kapela z konca šesťdesiatych rokov, takže v tomto ohľade sme sa vôbec nezmenili."
Teraz ste teda usmievaví optimisti?
"To ani nie, vždy treba vidieť obe strany, pozitíva i negatíva. A niekedy je veľmi dobré medzi nimi balansovať."
Myslíte si, že máte stále tých istých fanúšikov? Alternatívci zo zadymeného londýnskeho klubu vás dnes už asi veľmi nepočúvajú.
"Možno je to tak, ale ľudia vždy prichádzajú a odchádzajú. Who Can You Trust? mali radi pre jeho chladnosť, lebo aj obdobie jeho vzniku bolo také, čiže to nie je výhradne záležitosť hudobného štýlu. Navyše, v Londýne je dosť ľudí závislých od iných - vkus tvoriacich ľudí. Ak sa raz vytratíte z časopisov, zabudnú na vás a už o vás nezakopnú. Zostanú vám teda len skutoční priaznivci."
V súčasnosti vašu hudbu označujú ako pop. Neprekáža vám to?
"Ani nie, veď pop znamená len populárny. Škatuľky zavádzajú, vezmite si dnešné R&B, to predsa vôbec nie je rhythm & blues. Som veľký fanúšik blues, milujem Chucka Berryho a naozaj si nemyslím, že napríklad Beyoncé znie ako Chuck Berry. Nás označujú slovom pop, lebo sme úspešní."
Víťazka slovenskej súťaže speváckych talentov spievala vašu popovú pesničku Rome Wasn't Built in a Day.
"Vážne? Do čerta, to je fakt smiešne. Inak myslím si, že tieto súťaže majú niekedy svoje opodstatnenie. Keď je človek mladý a nemá kontakty, môže mu to pomôcť. No tým nepopieram, že sa z nich nevalí aj kopec sprostostí."
Na novom albume ste predstavili novú speváčku Daisey Martey, no teraz máte ďalšiu novú speváčku. Čo sa deje? Je zrejme veľmi ťažké nájsť náhradu za Skye Edwards?
"Speváčky sú ako topánky, nikdy ich nemôžete mať dosť, haha. Daisey nám spievala na albume, lebo sme chceli psychedelický vokál ponášajúci sa na vynikajúcu Grace Slick z Jefferson Airplane, malo to evokovať zvuk šesťdesiatych rokov, čo sa nám, myslím, aj podarilo. Daiseyin hlas tiež veľmi kontrastoval so Skyeiným, takže sa nám na tento album veľmi hodil. Na koncertoch sme však videli, že Daisey nie je veľmi nadšená, neužíva si ich, nespieva precítene."
Takže?
"Skúsili sme Jodi Sternbergovú, našu súčasnú speváčku, tá nás očarila a je s nami doteraz. Skvele si poradila so starými piesňami, čo v prípade jej predchodkyne veľmi nevyšlo. Okrem toho, Jodi hrá výborne na saxofóne a aktuálny singel Wonders Never Cease napísala práve ona. So speváčkami je to dosť ťažké, je ťažké ich nájsť a potom s nimi vychádzať. Sme radi, že máme tú, ktorú máme."
Ste ešte v kontakte so Skye Edwards? Ako sa má?
"Myslím, že výborne, v Kalifornii práve nahrala úžasný sólový album. Sme kamaráti, ale boli sme spolu oveľa dlhšie, než sme pôvodne plánovali. Zámer bol nahrať jeden-dva albumy, keď ste spolu stále, je jasné, že vypukne ponorková choroba. Bolo to skoro ako manželstvo."
Čím sa aktuálny album The Antidote líši od predchádzajúceho?
"V prvom rade je oveľa živší, sú tam živé bicie, všetko sme si aranžovali sami, čo bola veľká zábava. Už sme boli poriadne otrávení z naprogramovaných bítov a rozličných mašiniek. Chceli sme hutný a psychedelický zvuk, počas nahrávania sme pojedli veľa mexických magic mushrooms, počúvali tajomnú európsku hudbu a vyskúšali mnoho nového. Išli sme do toho s tým, že nemusí všetko vyjsť, ale že to treba skúsiť."
Autor: MATEJ LAUKO(Autor je hudobný publicista)
