Prakticky všetky relácie sú vtipné, niektoré chcene, iné nechcene. Aj humoristi potrebujú spoločenské ocenenie, politicky nekorektné by bolo z okruhu možných nominantov automaticky vylučovať nechtiac vtipné osobnosti. Tento víkend udeľovali na Kremnických gagoch prestížnu cenu za najväčšiu trápnosť či gýč roka Trafenú hus. Až štyri nominácie sa príznačne ušli mediálnym projektom. Medzi nominovanými gágajúcimi husičkami je Dom na Pereši (vrátane jeho majiteľov okrem psa), Pošta pre teba na STV i víkendové vydanie Predpovede počasia v interpretácii Juraja Mokrého na TV Markíza. Aby TV JOJ nebolo ľúto, kremnickí akademici humoru jej pridelili nomináciu za Zlomené srdcia.
Podľa vyjadrenie jedného z organizátorov akcie Jána Faklu nebohý Stano Radič sa vyjadril, že Mojsejovci toto ocenenie už vyhrali skôr, ako súťaž vôbec vyhlásili.
Aký je vlastne rozdiel medzi trafenými husami a novinárskymi kačicami? Okrem biologických rozdielov ide hlavne o to, že novinárska kačica je nepravda, ktorej veríme, kým trafená hus je pravda, ktorej sa nám už ani veriť nechce.
Trafené husi by mali z definície zagágať a padnúť. Obávam sa však, že nijaké podobné strely z pušiek humoristov, novinárov a iných "chudákov a chudier", nikoho nezostrelia z jeho hviezdnej dráhy. Sága gýču slovenského (spojenie prerobené z názvu produkcie Kremnického divadla v podzemí) bude v médiách pokračovať ďalej, a to aj napriek sympóziu o gýči, ktorý mal byť podľa organizátorov "skutočným vyvrcholením sporov o význame a hodnote gýča prostredníctvom intelektuálneho prejavu našej širokej gýčov(it)ej obce".
Možno okrem Zlomených sŕdc - srdcia sa síce budú lámať aj naďalej, ale už asi mimo obrazovky televízie JOJ.
"Len si leť aj s prestreleným srdcom," vyhlásil vraj nebohý Ivan Mistrík po tom, čo na poľovačke netrafil do niečoho letiaceho. Nechajme ich teda žiť aj my. Keby neexistovali kandidáti na takéto ocenenia, náš život by bol smutný a fádny. Navyše, výrazne zvyšujú mieru zamestnanosti, a to nielen u novinárov.
Reakcie na tieto programy totiž živia ďalších a ďalších humoristov. Parodovanie rôznych televíznych zvrhlostí patrí istotne k tomu vtipnejšiemu, čo napríklad ponúka aj zábavná relácia S.O.S. v Slovenskej televízii.
Nakoniec, čoho iného ako gýčových médií, sa môžeme dnes pri zabávaní divákov chytiť? Systematická politická satira už prakticky z našich obrazoviek vymizla. Knock-out na Markíze nebol najšťastnejším pokusom o jej návrat. Geniálne spojenie humoru s normálnym svetom - v protiklade k nekonečnému točeniu sa v kruhu médií a politiky - aké ponúka Jan Kraus v relácii Uvolněte se, prosím, dokáže len máloktorý moderátor. Inak, Kraus má občas aj 1,5 milióna divákov.
A keby Trafené husi neboli na nič iné dobré, môžeme ich aspoň vystavovať ako ich porcelánové sestričky. Už na minuloročných Kremnických gagoch sa uskutočnila neobyčajná výstava slovenského gýča. Zážitok z "nevšedných kúskov obklopujúcich náš život z nevyčerpateľných zásob gýča" mohli Kremničania opäť vidieť aj tento víkend. Goldola či sadrový trpaslík sú už banalitami. Treba inovovať.
Dobrá správa, zber gýčov sa vraj v Kremnici predlžuje do 31. júla.
P. S.: Dobrý nominačný bod na Zlatého gunára '05 získala relácia SEDEM s r. o. televízie Markíza spolu s ušatou kampaňou na Hodinu deťom, ale napríklad i zábavná relácia Stredoslováci vysielaná v Rádiu Slovensko. Body získali aj animované poviedky Michala Strussa či cyklus animovaných filmov Ivana Popoviča Mať tak o koliesko viac. Na cenu Stana Radiča - objav roka Gunárik - bol nominovaný aj SHOOTY, teda Martin Šútovec, za karikatúry v denníku SME.
Autor: TEXT: ZUZANA ULIČIANSKA
