FOTO - ARCHÍV
Beagle, sa stretol so začínajúcim prírodovedcom. Chcel sa s ním porozprávať, aby zistil, či bude vhodným spoločníkom pri plavbe do južnej Ameriky. Úctivý, pozorný a rozhľadený mladík pri pohovore s vysokopostaveným britským námorníkom uspel a zapísal si do denníka: "FitzRoy je taký dokonalý, že ho príroda nemohla stvoriť lepšieho." Človek, ktorý napísal tieto slová, sa volal Charles Darwin.
Pred 200 rokmi, 5. júla 1805, sa v britskom Ampton Hall v Suffolku narodil Robert FitzRoy, admirál a meteorológ. Jeho život je - okrem iného - príbehom o kurióznej náhode, ktorá zmenila svet.
Robert FitzRoy bol synovcom depresívneho lorda Castlereigha, ktorý si v roku 1822 podrezal hrdlo. Už ako absolvent Kráľovskej námornej akadémie v Portsmouthe nepochyboval o svojej dedičnej záťaži. Preto chcel mať na Beagli zaujímavého spoločníka, ktorý ho počas dlhej plavby bude sprevádzať a uchráni ho pred duševnou chorobou. Darwin vďaka poznatkom získaným pri plavbe neskôr sformuloval svoju teóriu o vzniku druhov prirodzeným výberom (1859) a zmenil tak spôsob, akým dovtedy človek vnímal seba samého a svoje miesto na Zemi.
Je pozoruhodné, že Darwinova cesta, ktorá znamenala jedno z najväčších zlomových období vo vede, sa uskutočnila iba preto, že kapitán FitzRoy sa bál dedičnosti šialenstva. Ak by si lord Castlereigh nepodrezal hrdlo a ak by jeho synovec netrpel obavami o život, Darwin by nepodnikol cestu, ktorá mu poskytla materiál pre teóriu evolúcie.
To je však iba časť životného príbehu Roberta FitzRoya, ktorý zostal v tieni slávneho prírodovedca. Pritom FitzRoy, potomok anglického kráľa Charlesa II., prežil zaujímavý a plodný život. Po návrate z výskumnej plavby Beagle sa stal členom britského parlamentu za Durham a neskôr dva roky pôsobil ako guvernér Nového Zélandu. Odvolali ho zrejme preto, že nezištne bránil záujmy domorodcov proti prisťahovalcom.
FitzRoy bol aj jedným zo zakladateľov meteorológie. Po odchode z aktívnej služby sa v roku 1851 stal s podporou trinástich významných britských vedcov (medzi inými aj Darwina) členom Kráľovskej spoločnosti. Neskôr sa ako prvý meteorológ v službách britskej vlády venoval štatistikám rýchlosti vetra na mori, aby s ich pomocou zlepšil navigáciu lodí. Postupne založil niekoľko barometrických staníc a vynašiel veľa nových typov barometrov (jeden dodnes nesie jeho meno).
Katastrofálna búrka v roku 1859 ho inšpirovala k myšlienkam o účinnom systéme varovania pred zlým počasím. Prepojil pätnásť pozemných staníc novým typom telegrafu, aby boli rýchlo k dispozícii správy o počasí z rôznych miest. Jeho varovný systém sa osvedčil a zachránil život mnohým námorníkom. Napísal aj knihu O počasí, ktorá v mnohom predbehla svoju dobu.
Darwin opísal FitzRoya ako muža liberálnych názorov, a takým aj bol. Bol však aj hlboko veriacim kresťanom, ktorý si ku koncu života kládol za vinu, že nepriamo pomohol Darwinovi sformulovať "diabolskú" teóriu evolúcie. V júni 1860 mal FitzRoy v Oxforde prednášku o búrkach a náhodou sa dostal na stretnutie, kde biskup Samuel Wilberforce, odporca evolučnej teórie, diskutoval s Darwinovým prívržencom Thomasom Huxleyom. Emotívny FitzRoy sa do debaty zapojil tak, že stál v strede miestnosti a dvíhal nad hlavu Bibliu a slávnostne vyzýval prítomných, aby verili Bohu viac ako človeku.
Nakoniec tento Kapitán evolúcie, ako ho pokrstil Peter Nichols, ktorý o FitzRoyovi v roku 2003 napísal životopisnú knihu, svojmu osudu neušiel. 30. apríla 1865 viceadmirál vo výslužbe Robert FitzRoy vstal skôr ako zvyčajne, nechal manželku spať, pobozkal dcéru, obliekol sa a vo svojom dome v Upper Norwoode si britvou podrezal hrdlo. Presne ako jeho strýko, ktorého pripomínal výzorom aj správaním.
V roku 2002 po ňom pomenovali časť mora blízko Trafalgaru. Jeho meno sa odvtedy stalo každodennou súčasťou meteorologického vysielania BBC Radio 4.
Zajtra - prvá poprava ženy v USA
