Bývalí politickí väzni z NDR s odstránením krížov nesúhlasia. FOTO - REUTERS |
Súkromný pamätník obetí komunizmu v Berlíne už nebude existovať. Tisícšesťdesiatsedem krížov s menami ľudí, ktorí sa cez legendárny Checkpoint Charlie snažili utiecť do Západného Nemecka a zastrelili ich východonemeckí pohraničníci, včera začali odpratávať. Môže za to spor riaditeľky múzea a majiteľa pozemku, na ktorom kríže stáli. No na pozadí celej udalosti sa vedie spor o tom, ako si pripomínať nemeckú minulosť.
Odpratávanie pomníka sprevádzali silné protesty jeho stúpencov a väzňov bývalého východonemeckého komunistického režimu. "Nepripustíme to," kričali a uväzovali sa reťazami ku krížom.
"Nechceme situáciu ďalej vyostrovať, ale sme stále veľmi nahnevaní," povedal novinárom jeden z aktivistov Jürgen Breitbart. Včera žeriav odstraňoval aj biele torzo múru, ktoré nechala pri krížoch vztýčiť iniciátorka pomníka, šéfka neďalekého Múzea múru Alexandra Hildebrandtová. Táto kontroverzná postava celého sporu sa chce aj naďalej usilovať o kúpu pozemkov.
"Pre tieto kríže neexistuje iné stanovište. Checkpoint Charlie je miesto, kde sa demonštrovala svetová história," povedala Hildebrandtová. Zatiaľ nie je isté, kde kríže, z ktorých robotníci odskrutkovali ceduľky s menami východonemeckých obetí, uložia.
Pamätník obetí, ktoré sa počas komunizmu neúspešne pokúšali dostať cez Berlínsky múr a zaplatili za to životom, vybudovala Hildebrandtová na prenajatej parcele vlani. Pôvodne malo ísť o dočasný pamätník, nájomná zmluva trvala do konca minulého roka. Hildebrandtová ale pamätník na mieste nechala, ďalej platila nájomné a ignorovala výzvy na vypratanie.
Správca pozemku, banková akciová spoločnosť, si teda odstránenie pamätníka nechala potvrdiť súdnou cestou.
Šéfka Múzea múru tvrdí, že odstránenie krížov je politickou objednávkou. Pamätník skutočne vzbudzuje výrazné kontroverzie, berlínska radnica ho kritizovala ako trivializáciu histórie.
Kritici Hildebrandtovej vyčítajú, že z miesta urobila turistickú atrakciu typu Disneyland. Minulý rok tam prišlo 700-tisíc návštevníkov. Namietajú aj to, že torzo múru, ktoré nechala na mieste postaviť, nezodpovedá trase skutočného Berlínskeho múru a že kríže na bývalom prechode z americkej do sovietskej vojenskej zóny nikdy neboli.
Naopak, opoziční kresťanskí demokrati sa pamätníka zastávali a niektorí členovia strany včera proti odstráneniu protestovali.
Berlín zatiaľ nemá iný pamätník, ktorý by pripomínal smutnú históriu rozdeleného mesta. Kontroverzný súkromný pamätník sa teda stal i katalyzátorom politickej diskusie, kde taký pomník postaviť. Spolkový snem rozhodol o mieste pri Braniborskej bráne.
Berlínska radnica chce z Checkpointu Charlie urobiť spomienkové miesto na studenú vojnu a obete si má uctiť pamätník mimo centra mesta. (čtk, r)