Obyvateľku Pobrežia Slonoviny nesúcu kokosové orechy zachytil fotograf pred bazilikou, ktorá stála 300 miliónov dolárov. Krajina na jej výstavbu použila polovicu z vtedajšieho deficitu štátneho rozpočtu. FOTO - TASR/EPA
BRATISLAVA - Odpustenie dlhov nemusí africkým krajinám pomôcť. Viacerí ekonómovia i médiá tvrdia, že východiskom z problémov by sa mohol stať skôr rozvoj súkromného podnikania. Podmienkou je, aby ho podporili miestne vlády.
Súkromné podnikanie
Subsaharská Afrika je podľa správy Svetovej banky Doing Business najhorším miestom na podnikanie na svete. Rozbehnutie firmy tam trvá v priemere 60 dní, kým v krajinách OECD je to 25 dní. Problémom je aj získanie pôžičky. Na tisíc dospelých pripadá v Afrike 39 úverov, v OECD je to 577.
Dobrým príkladom ako súkromné podnikanie pomôže krajine je Uganda. Od začiatku 90. rokov, keď sa krajina sústredila na zlepšenie podmienok pre podnikanie, vzrástol hrubý domáci produkt dvojnásobne.
Strive Masiyiwa podnikateľ zo Zimbabwe, ktorý šéfuje telekomunikačnej firme Econet britskému týždenníku The Economist povedal, že začať podnikať v Afrike si vyžaduje iné schopnosti ako vo
vyspelých krajinách. Investor musí veľmi dlho rokovať s vládou, byť trpezlivý a vytrvalý. Econet strávil päť rokov po súdoch, kým mohol konečne vstúpiť na trh.
"Odpustenie dlhu je ako keď niekomu dáte rybu, ale nenaučíte ho chytať ryby. Je to jednorazová vec, ktorá je síce pekná, ale je to málo. Týmto krajinám treba pomôcť, aby sa samy dostali zo zlej situácie. To znamená nielen odpustiť dlh, ale treba niečo urobiť aj s ostatnými bariérami ako sú clá a kvóty, ktoré krajiny znevýhodňujú pri vstupe na trhy vyspelých krajín," povedal analytik Poštovej banky Miroslav Šmál.
Obchodné bariéry
The Economist napísal, že rozvoj afrických krajín brzdí predovšetkým nemožnosť obchodovať s vyspelými krajinami. "Sama Európska únia minula vlani 55 miliárd eur na spoločnú poľnohospodársku politiku, aby znížila potravinové náklady svojich konzumentov," pripomenul Economist. Dotované potraviny dávajú prácu európskym farmárom, no súčasne ju berú africkým. A suma, o ktorej sa hovorí v súvislosti s odpúšťaním dlhu (25 miliárd dolárov, teda 21 miliárd eur) na nasledujúce tri roky je oproti výdavkom únie na poľnohospodárstsvo za rok takmer osemkrát menšia.
Pomoc Afrike naráža aj na byrokratické problémy. V mnohých afrických krajinách vládne korupcia a byrokracia. Akékoľvek dotácie sa veľakrát strácajú vo vreckách vládnych úradníkov. Podľa týždenníka Economist investorov odrádza aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a rozšírenie vírusu HIV.
Viacerí ekonómovia zároveň upozornili, že každá pomoc krajinám by mala byť viazaná na reformy. Vlády prijímateľských štátov by tak boli nútené robiť niečo samy, a nie len nastavovať ruku. Príkladom takejto taktiky je Mozambik. Potom, ako sa spamätal z vojny, dostával v polovici 90. rokov vo forme pomoci polovicu svojho príjmu. Dnes je od cudzej pomoci takmer nezávislý.
Economist upozornil, že história nepotvrdila, že by znižovanie chudoby záviselo od cudzej pomoci. Opatrný príklon Číny k trhu v sedemdesiatych rokoch i reformy Vietnamu v osemdesiatych rokoch boli domácimi reformami, ktoré umožnili krajinám stať sa bohatšími vďaka tomu, že si peniaze zarobia, a nie že ich dostanú.
Autor: KRISTÍNA PFEILEROVÁ
