FOTO

PASADENA - Američania oslavujú: na Deň nezávislosti úspešne "bombardovali" kométu Temple 1. Po viacerých neúspechoch Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) si mohli pripísať zásah.

Modul sondy Deep Impact sa v pondelok ráno podľa očakávania zrazil s kométou Tempel 1, prerazil jej povrch a spôsobil výron hmoty z jej vnútra. Náraz priniesol nevídané množstvo vedeckého materiálu, ktorý by mal poskytnúť nové poznatky o samotných kométach, ako aj o počiatkoch našej slnečnej sústavy.

Vedci kométy označujú za časové konzervy uchovávajúce vo svojom jadre hmotu z obdobia vzniku slnečnej sústavy spred 4,5 miliardy rokov.

"Môžeme rozšíriť svoje znalosti aj o podmienkach vzniku života na našej planéte, pretože jednou z teórií je, že život sem priniesli práve kométy," tvrdí český astronóm Miloš Tichý. Kométy mohli na vznikajúcu planétu priniesť základné stavebné kamene života vrátane vody.

Už prvé snímky dopadu priniesli prekvapenia. Ukazovali namiesto jedného dva záblesky, tie však boli slabšie, ako sa očakávalo. Podľa špecialistov to mohol spôsobiť náraz modulu do dvoch rôznych vrstiev kométy. Mrak hmoty vymrštenej nárazom bol tiež väčší, než sa čakalo.

Dopad modulu snímala materská sonda, ktorá okolo kométy preletela vo vzdialenosti 511 kilometrov. Sledovali ho tiež teleskopy na obežnej dráhe okolo Zeme a vhodne situované pozemské hvezdárne. Od nás zrážka nebola viditeľná.

Cenné sú aj posledné zábery zo samotného modulu tesne pred jeho dopadom a zničením, ktoré ukazujú, že povrch kométy pokrýva množstvo kráterov po dopadoch malých vesmírnych telies.

Tempel 1 má nepravidelný tvar a jej veľkosť zhruba zodpovedá rozmerom polovice ostrova Manhattan, na ktorom leží centrum New Yorku.

Veľkosť dopadového modulu prirovnávajú k práčke, je však oveľa ťažší. Zatiaľ sa nevie, aký veľký kráter v kométe naozaj vyhĺbil. Očakávania sa pohybovali od veľkosti rozlohy väčšieho rodinného domu až po veľkosť futbalového ihriska.

Kométy podľa predpokladu tvorí zmes ľadu, hviezdneho prachu a zmrazených plynov, ktoré po jej priblížení sa k Slnku unikajú a utvárajú okolo nej plynný obal. Ten sa potom môže natiahnuť od kométy do dlhého chvosta.

Pokus by mal odpovedať aj na otázku, nakoľko kompaktné sú jadrá komét. Množstvo vymršteného materiálu podľa niektorých vedcov vylúčil možnosť, že by mali kométy porézne, hubovité zloženie. V takom prípade by náraz nebol taký rázny.

Zámerné "ostreľovanie" kométy podľa NASA neznamená pre Zem žiadne riziko, náraz nijako nezmenil obežnú dráhu kométy okolo Slnka, ktorá kolíše medzi Marsom a Jupiterom.

Ku kométam už bolo vyslaných viac sond. Európska sonda Giotto v roku 1986 získala z blízka spektrálne zábery Halleyovej kométy, dokazujúce, že kométy obsahujú dokonca kompletné organické molekuly. Sonda Stardust v roku 2004 preletela chvostom kométy Wild 2 a zbierala z nej vzorky. (čtk, pm)

Fakty o Deep Impact

* sondu Deep Impact vypustili z mysu Canaveral 12. januára,

* je súčasťou programu nízkorozpočtových projektov NASA, ktorých neúspech by nebol bolestný, v prípade úspechu však budú mať mimoriadny prínos,

* za 173 dní uletela 431 miliónov kilometrov, nevráti sa na Zem, po skončení zberu dát ju vypnú a poletí ďalej do vesmíru,

* kométa bola v čase nárazu od Zeme vzdialená 133 miliónov kilometrov, Slnko obieha za 5,5 roka,

* sonda bola v čase nárazu od kométy vzdialená 511 kilometrov,

* hmotnosť dopadového modulu bola 370 kilogramov,

* modul bol medený, tento kov sa vo vesmíre vyskytuje zriedka a jeho prítomnosť by nemala narušiť objektívnosť meraní,

* náraz uvoľní energiu rovnajúcu sa piatim tonám trinitrotoluénu,

* celý experiment stál 333 miliónov dolárov,

* zrážka modulu a kométy vyvolala väčší záujem ako pristátie robotov na Marse, webová stránka Deep Impact zaznamenala miliardu návštev, misia na Mars 400 miliónov. (čtk)

Počítačová simulácia nárazu modulu do Tempel 1. Za chrbtami vedcov je záber záblesku spôsobeného dopadom. FOTO - REUTERS, ČTK/AP

Záber kométy z modulu 30 minút pred nárazom. FOTO - NASA