V štádiu vývoja spoločnosti, v ktorom sa nachádzame, prejavuje sa kríza kultúrnosti. Nositelia intelektuálneho potenciálu sú pre širšiu verejnosť neznámi a nezaujímaví. Trend udáva spoločenská elita, ktorá sa v Redute vidí len na firemných akciách a v Opere SND na každoročnom plese.
Umenie nie je "trendy". Ani snaha rozumieť mu a podporiť ho. Ak tzv. "manažérsky prístup" riadenia kultúry volá po efektivite a má na mysli ziskovosť, je obrazom jednostrannej materiálnej zaslepenosti. Krátkozrakosť takéhoto videnia vyúsťuje v začarovaný kruh. Divadlá nehrajú náročnejší repertoár, lebo by im nenaplnil kasu. Bulvár znižuje latku nárokov na diváka, dramaturgie v strachu z komerčného neúspechu hrajú na pofidérnu istotu.
Súhlasím, že ťapákovčinu v kultúrnych inštitúciách netreba dotovať zo štátnych zdrojov. Ministerstvo kultúry by však nemalo žiadať výkaz kvantitatívnej efektivity, ale jasne definovať priority a nástojiť na ich plnení.
Kým sa tak nestane, bude umenie čím ďalej tým viac záležitosťou krásnych bláznov, ktorí svoj produkt dotujú. Či už nezaplatenou energiou, alebo financiami z vlastného vrecka.
