Taký je príbeh nemeckého filmu V cudzej koži, ktorý súťaží na festivale v Karlových Varoch. Je v ňom hneď niekoľko citlivých tém naraz - politických i existenciálnych. "Koho milujem? Kde pracujem? S kým, kde a ako žijem? Čo sa stane, keď o to všetko prídem? Všetky tieto otázky so sebou súvisia. A stále nami najväčšmi hýbu," vysvetľovala na stretnutí s novinármi režisérka Angelina Maccarone.

Hlavnú úlohu dostala herečka iránskeho pôvodu Jasmin Tabatabai. Od malička žije v Nemecku, ale pri nakrúcaní mala stále na mysli, že v perzskom svete je mnohé z toho, o čom film rozpráva, obrovským tabu. Najmä ženská homosexualita. "Spočiatku som sa bála, čo na moju rolu povedia doma v Iráne. Postava Fariby zďaleka nespĺňa ich predstavu slušnej ženy. Ale povedala som si, že strach nemôže diktovať, čo budem robiť a čo nie. Akú krajšiu úlohu predsa môže dostať herečka, ako zahrať muža? Mimochodom, keď som počas nakrúcania len tak postávala - prezlečená za muža, zistila som, ako ľahko sa mužom žije. Pokúšala som sa o nejaké vtipy, neboli veľmi vydarené, ale ženy sa na nich ochotne smiali," povedala Jasmin, aby odľahčila rozprávanie. Režisérka Maccarone však vzápätí spresnila: "V krajinách ako Irán majú muži naozaj viac možností, aj keď prídu do Nemecka." A dotkla sa aj nemeckej imigračnej politiky - je ňou sklamaná: "Po vojne sme mali veľmi pokrokové azylové právo. Bohužiaľ, bolo zrušené, prispôsobilo sa zvyšku Európe, ktorá sa v poslednom čase izoluje. Môžete mi vyčítať, že som utopistka, ale podľa mňa je neľudské, keď s ľuďmi, ktorí sú donútení opustiť svoj domov, lebo ich život je ohrozený, zaobchádzame ako so zločincami."

Film V cudzej koži sa už predal do Japonska, Kanady i USA, jeho producenti uvažujú o predaji do východnej Európy. (kk)