FOTO - TASR/AFP
Liv Ullmann sa na 40. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch stala ďalšou držiteľkou Krištáľového glóbusu za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu. Známa je nielen z filmov Ingmara Bergmana (Persona, Scény z manželského života, Šepoty a výkriky...), ale i Jana Troella, Maria Monicelli, či Svena Nykvista. Hrala v európskych divadlách i na Broadwayi. Cenu si prevzala pred projekciou dokumentu Liv Ullmann - Scény zo života (1997), ktorý ju približuje ako režisérku pri nakrúcaní filmu Súkromné spovede podľa Bergmanovho scenára. Prostredníctvom dokumentárnych záberov sa na plátne odvíja jej umelecká dráha. Ullmann ju bilancuje s nadhľadom a humorom. Hrala, režírovala, sama vychovala dcéru, bola vyslankyňou UNICEF i Medzinárodného záchranného výboru. Sledujeme ju na cestách do bývalej Juhoslávie počas vojny i po vojne.
Na tlačovej konferencii hovorila o svojej práci, živote, Bergmanovi, filmoch, viere i svojej dcére. Od roku 1980 pôsobila v UNICEF a navštevovala krajiny tretieho sveta. Na svojej ceste do Macaa sa stretla so starou ženou s leprou. "Ležala na zemi a plakala. Bála som sa jej dotknúť pre nákazu," povedala pred novinármi. "Ale ona sa na mňa pozrela a ja som ju musela pohladiť. A ona zrazu prestala plakať ako malé dieťa. Privinula som si ju k sebe a zistila som, že vonia ako moja stará mama. Ten okamih rozhodol." Liv sa sústreďuje najmä na pomoc ženám a deťom v rámci Medzinárodného záchranného výboru. "Celý rad zákonov o utečencoch utvorili muži. Musíme to zmeniť, lebo situácia vo vojne a po vojne je úplne iná pre muža ako pre ženu."
V roku 1992 debutovala ako režisérka. "Písala som scenár na základe knihy a v produkčnej spoločnosti sa ma opýtali, či to nechcem režírovať. Súhlasila som a zrazu bola zo mňa režisérka. Dôkladne som sa pripravovala a napriek tomu som mala prvý týždeň strach. Ale pri druhom filme som už cítila, že režírovanie je presne to, čo mám v tomto štádiu života robiť. Som veľmi rada, že môžem režírovať, hoci byť herečkou je ľahšie. Zarobíte za dva mesiace peniaze a o film sa už nemusíte ďalej starať."
V súčasnosti pripravuje snímku Cesta domov. "Je o žene stredného veku, ktorá žije v Anglicku, no pochádza z Islandu. Náhle sa rozhodne, že sa chce vrátiť domov. A my nevieme, prečo. Začíname sa to dozvedať až počas deja." Napriek témam svojich filmov sa necíti feministkou. "Ale som žena. Ovládam len jeden jazyk. A to je jazyk ženy. A pre mňa je ľahšie pochopiť ženu, než pochopiť muža. Mužom tak dobre nerozumiem. Takže, keď píšem scenár, je pre mňa ľahšie písať o žene."
Autor: MIRO ULMAN(Autor je pracovníkom SFÚ)
