. Knihy sú dnes uložené v Nižnom Novgorode a Maďarsko už dlhšie prispieva na ich reštauráciu, na ktorú Rusi nemajú peniaze.
Podobné problémy s umeleckými pamiatkami odvlečenými do Sovietskeho zväzu po vojne nemá iba Maďarsko. Nemecko napríklad od Moskvy taktiež požaduje navrátenie niektorých umeleckých diel odvlečených na konci druhej svetovej vojny. Moskva dlho popierala aj to, že by tieto pamiatky vôbec vlastnila, neskôr však niektoré z nich objavili na výstavách.
Ruský reštitučný zákon prijatý v roku 2000 všeobecne zakazuje vrátenie umeleckých pamiatok získaných ako vojnová korisť na území nepriateľských štátov počas druhej svetovej vojny. Rusko považuje tieto predmety za kompenzáciu vlastných vojnových strát. Ich navrátenie však odmieta hlavne z prestížnych dôvodov, ako spochybnenie svojej roly v boji proti fašizmu. Aj reštitučný zákon však pozná výnimky: zákaz sa netýka bývalého majetku cirkví, dobročinných organizácií, obetí nacizmu a protifašistických bojovníkov.
Knihy zo Sárospataku patria jednoznačne do prvej kategórie, ich návrat do Maďarska napriek tomu dlho vyzeral beznádejne. Na vrátení knižnice sa po rokoch neúspešných rokovaní dohodol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom maďarský premiér Ferenc Gyurcsány vo februári v Moskve. Deň pred dohodou Gyurcsány poďakoval Sovietskemu zväzu za oslobodenie od fašizmu pred šesťdesiatimi rokmi.
Rusko trvá na tom, že podmienkou vrátenia čohokoľvek je reciprocita. Budapeštiansky parlament sa v apríli zaviazal vrátiť do Ruska všetky ruské kultúrne pamiatky, ktoré sa do Maďarska dostali v dôsledku druhej svetovej vojny. Záväzok je skôr formalitou, ani ruská strana nevie o žiadnych svojich pamiatkach na území Maďarska, ktoré by požadovala späť. Budapešť sa tiež zaviazala zvečniť pamiatku ruského veliteľa Sárospataku Pjotra Jegorova, ktorý podľa Moskvy knižnicu vlastne zachránil tým, že ju dal pozbierať.
Okrem kníh je v Nižnom Novgorode stále uložených asi 150 vzácnych obrazov, ktoré pôvodne väčšinou patrili maďarským Židom. Obrazy, medzi ktorými sú napríklad diela El Greca, Goyu či Moneta, boli desaťročia uzavreté v tajných depozitároch. Podľa ruských médií by sa časť z nich mohla na jeseň objaviť na veľkej výstave nižnonovgorodského múzea.
Reformovaná škola v Sárospataku (slovensky Šarišský potok alebo Blatný potok) bola jednou z najvýznamnejších vzdelávacích inštitúcií raného novovekého Uhorska. V rokoch 1650 až 1654 tu na pozvanie patrónov školy, sedmohradského kniežacieho rodu Rákócziovcov, učil aj Ján Ámos Komenský.
