Tak a urobil si to znova. Prečo? Prečo, ty hnusný slaboch, prečo si znova zmlátil svoju ženu? Ako vždy pred očami vášho malého syna. Nič výnimočné sa vlastne nestalo, ibaže dnes tu sedíš s hlavou v dlaniach a ja ti doprajem všetky tie pocity, ktoré prežívaš.

Čo sa to s tebou stalo? A kedy vlastne? Keď som sa narodila, chodieval si k nám skoro každý deň. Bol si ako môj veľký brat. Hral si sa so mnou a naučil si ma správne padať. Na dvore si na mňa namieril prst a zakričal: "Dole, dole, dole!" Ja som sa chytila za srdce, zapotácala a so smrteľným chrapotom som sa zrútila na zem.

Bol si môj veľký kamoš. A naši vravievali: "Chúďa, má to ťažké, a aj tak sa výborne učí." Nevedela som, prečo si bol chúďa, iba že u vás často klopali policajti a preto si býval tak často u nás - aby si nemusel ležať pod posteľou sám so svojím strachom, kým sa to u vás trochu neupokojí.

A potom sa niečo stalo a ty si k nám prestal chodievať a už si sa so mnou nehral na vojakov. Našiel si si nových kamarátov a prestal si sa dobre učiť. Učilište si skončil s odretými ušami a už vtedy som ťa pričasto stretávala pod vplyvom kadečoho.

Potom sa rozchýrilo, že dievča, ktoré sa ako tieň stále ťahalo za tebou, je tehotné. A tak si mal zrazu rodinu. Nasťahovali ste sa všetci traja do jednej izby a tvoj synček začal chodievať k nám. Od narodenia vyzeral ako tvoja malá kópia. Rozkošný blondiačik s modrými očami obdivoval moje staré hračky. Hlavne bábiky. Strašne rád ich česal, tak som mu zopár tých najdlhovlasejších dala. Po rokoch si sa mi znovu prihovoril: "Z môjho syna buzeranta robiť nebudeš," vyhrážal si sa na ulici. Bábiky som si mohla pozbierať pod balkónom.

Tvoju ženu som nikdy nepočula poriadne prehovoriť. Odkedy ste spolu chodili, zvykol si ju mlátiť. Hrali sme basketbal a na rohu ulice si ty kopal do zadku svoju frajerku. Niekomu to bolo smiešne a všetci sa čudovali, prečo s tebou zostáva. Nakoniec si ťa vzala a nikoho (zrejme ani ju) neprekvapilo, že si v mlátení pokračoval. Chodila okrášlená modrinami, ale v očiach mala stále rovnaký oddano-milujúci výraz. Neprekážalo jej, že váš syn to všetko vidí a stáva sa z neho ustráchané, zajakávajúce sa dieťa.

"Už nebudem mať sestričku," povedal raz chlapček na pieskovisku. "Oco kopal mamu ako futbalovú loptu a už nebudem mať sestričku." Znelo to z tých detských úst hrozne. Maminka je v nemocnici a ocino sedí s hlavou v dlaniach a rozmýšľa. Možno mu to konečne dôjde. A možno nie. Čo sa to z teba stalo? Ako to, že si zabudol, ako si sa cítil vtedy dávno schovaný pod posteľou? Ako to, že nevidíš strach a smútok v očiach svojho syna? Je to akýsi zvláštny kolobeh. Aký otec, taký syn, hovorí jedno príslovie. Tak aký otec bude z tvojho syna?

Autor: ANDREA UHLJAROVÁ