Pre využitie programu pre vysokoškolákov Socrates je dôležité je najmä to, aby mala škola dohodu s univerzitou v zahraničí, ktorá vám vyhovuje. Moja alma mater mala zmluvu s Fachhochschule v nemeckom Koblenzi, kde sa dal študovať aj môj odbor - sociálna práca. Najprv som musela napísať motivačný list, požiadať o výpis známok a dať sa preskúšať lektorkou nemeckého jazyka, ktorá ma odporučila. Dôležité bolo vybaviť si aj individuálny študijný plán.

Pridelili mi štipendium a rok na to som sa za uplakanej rozlúčky s mamkou vydala na štvormesačné dobrodružstvo. Stretli sme sa tam aj skvelá partia. Zo Slovenska som bola sama, ale našla som si priateľov a priateľky z celého sveta. Dodnes spolu udržiavame kontakty, dokonca som dve z nich bola navštíviť v Helsinkách.

V týchto programoch nejde len o to sedieť v škole, ale najmä o spoznávanie inej kultúry, zdokonalenie sa v cudzom jazyku a nadviazanie kontaktov. Hoci som vďaka "ústretovosti" mojej domácej školy musela robiť všetky skúšky ešte raz na Slovensku (väčšine ostatných študentov uzná škola skúšky, ktoré robili v zahraničí), nemenila by som ani za svet.

Prax s Leonardom

K účasti na programe Leonardo (stáže slúžiace na zvýšenie konkurencieschopnosti na európskom trhu práce) ma motivovali kamarátky z Fínska, kde majú prax v zahraničí počas štúdia povinnú. V tomto projekte musí študent sám vynaložiť námahu a nájsť si zamestnávateľa, najlepšie v odbore, ktorému sa chce v budúcnosti venovať.

Granty sa prideľujú na tri mesiace a celkovo má Leonardo trochu prísnejšie kritériá. Rozposlala som po Nemecku asi 150 žiadostí do rôznych firiem a inštitúcií. Výsledok - buď nemali miesto, alebo ponúkali termíny o rok neskôr.

Už som to chcela vzdať, keď mi napadlo Rakúsko. Do dvoch týždňov som mala ponúk, že som si z nich mohla vyberať. Vybrala som si organizáciu abz.austria, ktorá pracuje v oblasti trhu práce a ženskej politiky vo Viedni. No kým v Nemecku išlo všetko hladko a vybavovačky boli na pleciach oboch škôl, tu som musela zapojiť všetky svoje sily, aby to klaplo.

Nájsť ubytovanie vo Viedni nie je vôbec ľahké a nájsť lacné ubytovanie je takmer nemožné. Nakoniec sa mi to v podarilo a 1. septembra som odštartovala svoju prax. Začiatky neboli ľahké a s mojou super Hochdeutsch som sa vo viedenskom dialekte strácala. Pracovala som ako personálna asistentka na oddelení personálneho manažmentu. Počas celej stáže som si musela viesť denník praxe aj presnú evidenciu výdavkov. Všetko pre potreby Národnej kancelárie projektu Leonardo da Vinci na Slovensku. Dalo sa to zvládnuť. Pol roka zbehlo ako voda a Viedeň som si zamilovala. Zdokonalila sa v nemčine aj personalistike.

V rámci firmy som si urobila aj nejaké kurzy a tak ako som dva roky predtým s plačom odchádzala z domu, teraz som s plačom domov šla. Oproti Sokratovi išlo o veľmi odlišný zážitok, ale obohatila som sa do konca života. O priateľov a nezabudnuteľné zážitky a nesmierne cenné profesijné skúsenosti.

Autor: MARUŠKA SMEKALOVÁ