Všetci sme predsa svoji, herci, moderátori, speváci - je jedno ktorej televízie. To, že Zdena Studenková na televíznej obrazovke už viac spieva ako hrá, že Jarmila Hargašová vlastne ani športovou komentátorkou nie je a hlásateľky sú nominované najviac vďaka svojej moderátorskej činnosti, je, samozrejme, detail, o rozlíšenie ktorého nemôžeme účastníkov ankety žiadať. Mali by sme byť vďační už za to, že moderátor Sita Daniel Krajcer porazil (nielen na svoje úprimné prekvapenie) krásu Anety Pariškovej v kategórii moderátor spravodajských programov, pričom paralelne nemoderuje nijaký mužský magazín a navyše je „rypák“, ako mu nie celkom taktne pripomenul moderátor večera.

Vzdialené hviezdy

S televíziou je to tak trochu ako s hviezdami. Svit televíznej obrazovky je od života vzdialený toľké milióny televíznych rokov, že kým vnem docestuje až do nášho oka (alebo OTA), môže sa stať, že hviezda už ani nesvieti, hoci my ju ešte stále na televíznej obrazovke vidíme. Televíznym divákom sa takto zazdalo, že v minulom roku videli Michala Dočolomanského na televíznej obrazovke hrať a Mariku Gombitovú spievať. Priazeň divákov je nevyspytateľná. Ak podala Emília Vášáryová v poslednom čase skutočne výborné výkony, dokonca nielen v divadle, ale aj v nových televíznych inscenáciách, nenamýšľame si, že by svoju nomináciu získala práve vďaka nim.

Tele-mele osobností

Skutočnými hviezdami večera však neboli ocenení, ale odovzdávajúci, ktorých výber predstavoval typické tele-mele: Jozef Golonka, Eva Máziková, Mária Kráľovičová, Juraj Jakubisko, Bolek Polívka… Chýba ešte niekto do partie? Málokedy sa odovzdávajúcim stane, aby sa takým exhibičným spôsobom zhosťovali svojich čestných úloh. V samoprezentácii ich podporoval už scenár, ktorý im pridelil ukážky niekedy dlhšie, ako boli tie, čo patrili nominovaným. Juraj Jakubisko neodovzdal cenu herečke bez toho, aby nespomenul svoju Deanu, Eva Máziková nezišla zo scény bez mladistvého pokriku „the winner is“, ba ani Mária Kráľovičová si nezabudla spomenúť na svoju prvú rolu. Na celom večere sa asi najviac bavili autori zostrihov. Kým Evu Mázikovú v nich predstavili jej antiimperialistickým hitom Prší, z neba prší čudný dážď, Anetke Pariškovej zas dali do úst správu o problémoch rómskej komunity. Ani Jožo Ráž nemohol zísť z plátna bez toho, aby si nezakráčal „sám a zranený“, pričom Mária Kráľovičová si vo vybranom úryvku schuti ponadávala na mužov.

Absolútny OTO

Našťastie najvtipnejšie dopadli dokrútky venované novej obyvateľke Siene slávy Kataríne Kolníkovej, ktoré zachytili v jej podaní geniálny návod na to, ako sa stať národnou kultúrnou pamiatkou. Sieň slávy je kategória zriadená bez presnejších kritérií, akoby len na to, aby priviedla na javisko okrem samotného oceneného aj nejakých VIP. Keby cenu neprišiel odovzdať riaditeľ STV, nie Markízy, možno by sme si rozdiel medzi OTO-m a TOM-om ani nevšimli. Vrchol večera sa však v tej chvíli len blížil. Kým oceňovaná pani Kolníková len tak-tak dokázala na javisku stáť podopieraná barlami, postavila sa pred ňu autorka námetu OTO 2001 Jana Prágerová, aby nám povedala, ako je rada, že ju vidí v plnom zdraví a kráse. V žánri kradnutia pozornosti si tento výkon zaslúžil absolútneho OTA.

Občania, koncesionári a voliči

Moderátor večera, ktorý sa tentoraz nechal priveľmi strhnúť rýchlou rečou a niektorými nie celkom citlivými poznámkami, sa s televíznymi divákmi lúčil prianím, aby si televízie viac vážili občanov ako voličov.

Ale ako múdro povedala Soňa Müllerová, sú na svete aj dôležitejšie veci ako televízne ankety. A navyše, ako sme sa dozvedeli od moderátora: „O živote sa nemá špekulovať, má sa žiť.“ Aj na televíziu sa má pozerať. A dosť!