Minulosť nového iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda je podľa viacerých zdrojov veľmi temná. Zúčastňoval sa na viacerých sporných operáciách iránskeho režimu: podozrenia siahajú od účasti na vraždách politických oponentov cez teroristické útoky až po mučenia väzňov či zadržiavanie rukojemníkov na americkej ambasáde. Práve tento prípad spustil debatu o minulosti novej iránskej hlavy štátu aj o tom, aký to bude mať vplyv na jeho vzťahy s Amerikou.

Američanov viac ako jeho minulosť teraz znepokojuje jeho budúcnosť: teda to, ako sa Irán pod vedením ultrakonzervatívneho prezidenta bude stavať k požiadavkám, aby skončil s podozrivým jadrovým programom. Zároveň hlásia, že ich politika k Teheránu sa nezmení. Vzťahy medzi oboma krajinami sú na bode mrazu.

Ak by sa skutočne ukázalo, že Ahmadínedžád bol medzi únoscami, čo popiera, museli by Američania podľa viacerých diplomatov citovaných v denníku Boston Globe ísť až za tento bod. Možností je viac: Ahmadínedžáda by mohli ignorovať na blízkovýchodných fórach, neudeliť mu víza, ak by chcel navštíviť newyorské sídlo OSN či ho dokonca trestne stíhať.

Správy, že Ahmadínedžád nie je neviniatko, sa začali vynárať minulý týždeň po jeho prekvapujúcom víťazstve v prezidentských voľbách. Denník Wall Street Journal napísal, že prezident sa podieľal na mučení v neslávne známej väznici Ivín, kde zadržiavali politických väzňov. Viedol aj špeciálne komandá počas iránsko-irackej vojny.

Český denník Právo tvrdí, že sa podieľal na vražde kurdského politika Abdura Rahmána Kásemlúa, ktorý učil na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Potvrdzujú to aj iránske exilové webové stránky. Niektoré Ahmadínedžádove počiny sa dajú dokonca nájsť aj na oficiálnych iránskych webových stránkach. Zúčastňoval sa podľa nich na "zahraničných operáciách", čo je eufemizmus pre teroristické operácie mimo Iránu.

Informácie o novom iránskom prezidentovi sú pre západnú verejnosť šokujúce, v iránskej politike sa ale pohybuje niekoľko ľudí, ktorí sa ako členovia radikálnych študentských organizácií podieľali na násilných akciách. Prvá ministerka v dejinách Iránu Masumí Ibtikár bola hovorkyňou skupiny študentov, ktorí obsadili americkú ambasádu. Viacerí z týchto študentov sú dnes veľvyslancami.