Rebarbora je viacročnou zeleninou. Čas jej pestovania je šesť až desať rokov. Vytvára mohutné rastliny, má hlboké korene a pod povrchom vytvára zásobnú koreňovú hľuzu. Staršie hľuzy, respektíve podzemky drevnatejú. Listové stopky rebarbory dorastajú do dĺžky päťdesiat až sedemdesiat centimetrov a do šírky

šesť až osem centimetrov. Listy sú dlaňovité a mierne zvlnené. Jednotlivé odrody majú rozdielnu jemnosť a farbu stopiek, od zelenej, cez žltú až po intenzívne červenú. Príjemnú chuť spôsobuje prítomnosť kyseliny jablčnej a citrónovej. Rebarbora má mierne preháňavý účinok, stimuluje činnosť obličiek, tráviacej sústavy a žlčníka. Používa sa ako utišujúci prostriedok a korene niektorých druhov slúžia ako surovina na výrobu liekov.

Rebarbora má skromné nároky na klimatické podmienky. Stretávame sa s ňou v nížinných aj v horských oblastiach. Vo vyšších polohách prináša úrodu neskôr a v teplejších býva zasa vyššia.

Pozemok určený na pestovanie rebarbory prevrstvíme do hĺbky

šesťdesiat centimetrov. Súčasne do pôdy zapracujeme maštaľný hnoj v dávke desať až dvanásť kilogramov na štvorcový meter. Vhodné je aj zelené hnojenie. Súčasne so zaoraním maštaľného hnoja robíme aj zásobné minerálne hnojenie v dávke štyridsať gramov superfosfátu a štyridsať gramov draselných hnojív na štvorcový meter. Kyslé pôdy vápnime. Cez zimu necháme pozemok v hrubej brázde a na jar ho pripravíme k výsadbe. Výsadba na jar je istejšia. Na jar ju treba ešte prihnojiť dusíkom a každoročne v jeseni, po odumretí listov, hnojíme kultúru priemyselnými hnojivami. Výživu dusíkom aplikujeme v troch dávkach. Polovicu na jar - pri začiatku vegetácie a druhú polovicu v dvoch termínoch - uprostred júna a v polovici júla. V našich klimatických podmienkach má osivo rebarbory nízku klíčivosť a často neklíči vôbec. Preto sa množí generatívne a v obmedzenom množstve. Osivo vysievame nariedko do pareniska alebo do skleníka. Po vzídení rastlinky dvakrát rozsádzame.

Vegetatívne množenie robíme delením trsov alebo odkopkami zo starších rastlín. Na to vyberáme zdravé a úrodné rastliny. Každá sadenica má mať aspoň jeden neporušený vegetačný vrchol a tri korienky.

Rebarboru môžeme vysádzať v jeseni aj na jar. V oblastiach s tuhou zimou a s vlhšou pôdou je spoľahlivejšia jarná výsadba. Nehrozí jej totiž vymrznutie. Najvhodnejším obdobím na výsadbu je druhá polovica marca až začiatok apríla. V jeseni treba výsadbu ukončiť do polovice októbra. Takto začne na jar zavčasu rásť.

V prvom roku chránime rebarboru počas zimy tak, že ju zakryjeme lístím alebo rašelinou. Túto pokrývku na jar zavčasu odstránime. Rebarboru málo napádajú choroby a škodcovia, preto si ani nevyžaduje zvláštnu ochranu.

V druhom roku zberáme stopky postupne od polovice apríla do polovice až konca júna. V ďalších rokoch môžeme zberať až tretinu listov. Od konca júna listy nezberáme, aby sa vytvorili veľké trsy s dostatkom zásobných látok pre nasledujúci rok.

Autor: Doc. Ing. MAGDALÉNA VALŠÍKOVÁ, PhD.