Toho roku sme sa prvýkrát rozhodli, že pôjdeme na dovolenku lietadlom. Veľmi sme sa tešili, s manželom sme prezerali katalógy a vybrali krásne miesto. Keď sme to slávnostne predniesli nášmu jedenásťročnému synovi, prekvapil nás reakciou povedal, že je tam síce pekne a chcel by ísť, ale do lietadla ho v žiadnom prípade nedostaneme, lebo sa veľmi bojí a nech ideme sami, on pôjde radšej k starej mame. Sme z toho smutní, lebo sme sa tešili na spoločnú dovolenku. Nepomáha ani naliehanie, presviedčanie, aké je lietadlo bezpečné, nepomohli vábivé obrázky, ktoré mu ukazujeme. Skrátka sa zaťal a nepôjde. Dajú sa takéto fóbie odstrániť? Ja viem, že mi možno poradíte choďte niekde autobusom, ale aj tak by som rada vedela, čo sa s týmto dá robiť a či je možné, že to časom zmizne.

Jana

Milá Jana,

je pravda, že extrémne izolované strachy z niektorých objektov sa označujú ako fóbie. O fóbii hovoríme v prípadoch, keď je tento strach ako zážitok veľmi dramatický a obmedzuje ľudí v rôznych bežných a každodenných činnostiach. Ako príklad uvediem strach z uzavretých priestorov, ktorý limituje niektorých ľudí v používaní výťahu, alebo zážitok ochromujúcej úzkosti pri pohľade na pavúka alebo hada. Fóbia z lietania je tiež akurátny príklad, aj keď na rozdiel od bežného života, nelieta 11-ročné dieťa tak často. A teda následne, je rozsah obmedzenia menší. To, čo píšete o vašom synovi, neviem ešte zaradiť, chýbajú informácie, aby sa dalo jednoznačne povedať, či je to fóbia a aká je závažná. Ale dôležitejšie ako hovoriť o fóbii je pre túto chvíľu synov prežitok.

Príčinou strachu, patologického strachu alebo už fóbie bývajú nepríjemné pocity, pochádzajúce zo zážitkov alebo predstáv, ktoré sa stali súčasťou osobnosti. Je to podobné ako to, že niečo máme radi a niečo zase nie. Je to však omnoho radikálnejšie a zážitok je zväčša úzkostný a ochromujúci.

Spúšťač strachu z lietania (prípadne fóbie) u vášho syna môže pochádzať zo silného sna, z príbehu, ktorý počul od kamarátov alebo čítal, z mýtu, ktorý si deti vytvorili a ktorý sa spojil do živej a ohrozujúcej predstavy. Ale toto všetko sú len moje domnienky, môžem len hádať. Naozajstná príčina sa dá vyskúmať až rozhovorom a poznaním. A dopredu sa nedá odhadnúť, ako do hĺbky by bolo treba v danom prípade ísť.

Rôzne psychologické školy ponúkajú rôzne typy terapií a prístupov k ľuďom postihnutým fóbiou. Pri fóbiách často nie je možné úplne odstrániť príčinu, a preto je hlavným cieľom naučiť človeka s daným obmedzením žiť. Dôležité je naučiť sa rozoznávať signály, a pokiaľ možno, vďaka nim sa vyhýbať ohrozujúcej situácii. A keď sa do nej človek dostane, vedieť z nej uniknúť, alebo sa aspoň vedieť zrelaxovať či udržať si nadhľad. Psychoanalytické školy hovoria o odhalení nevedomých príčin, o tom, že za fóbiou sa môže skrývať nejaká osobná neistota. Vhľad do danej situácie vie priniesť istú úľavu a aj novú dávku sebapoznania.

Rada, o ktorej hovoríte v závere vášho listu, je asi pre túto chvíľu to najlepšie, čo môžete urobiť. Určite by som neodporúčala syna trápiť hĺbkovým skúmaním a ďalším presviedčaním. Mohlo by ho to traumatizovať, a určite by po chvíli pojal podozrenie, že niečo nie je v poriadku. A mohlo by to v ňom vyvolať aj pocity hanby a neadekvátnosti. Ak nejde o fóbiu, naozaj sa to môže v budúcnosti zmeniť a dieťa z toho takpovediac vyrastie. Možno nikdy nebude rád lietať, ale ani to nemusí ďalej spôsobovať problémy. Ale ak pojmete podozrenie, že je to vážne, skúste sa poradiť s odborníkom zoči-voči. Prajem pekné zážitky počas leta, nech sa odohrajú kdekoľvek.